Desaťročia sa skrýval medzi hviezdami. Rubin objavil za Plutom objekt, ktorý môže byť novou trpasličou planétou
V hlbinách Slnečnej sústavy vedci objavili teleso, ktoré môže mať priemer až 1 500 kilometrov. Astronómovia ho pritom už dávno zachytili na fotografiách, len o tom nevedeli.
Objekt označený ako 2026 ED138 obieha Slnko ďaleko za Neptúnom, v oblasti, kde sa nachádza aj Pluto. Jeho priemer môže dosahovať až 1 500 kilometrov, čo by z neho robilo jedného z väčších kandidátov na trpasličiu planétu objavených v tejto časti Slnečnej sústavy.
Objavil ho algoritmus
Na existenciu telesa upozornil teleskop observatória Very Rubinovej v Čile. Samotný objav sa však neodohral pri pohľade cez ďalekohľad, ale pri analýze obrovského množstva astronomických údajov.
Astrofyzik Matthew Holman z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics 13. októbra 2026 analyzoval snímky, ktoré observatórium získalo počas predchádzajúcich mesiacov. Používal počítačový program vyvinutý spolu s kolegom Kevinom Napierom, ktorý prehľadáva miliardy zaznamenaných svetelných bodov a zisťuje, či niektoré z nich nepatria tomu istému objektu pohybujúcemu sa po oblohe.
Holmana zaujalo, že objekt je vzhľadom na svoju vzdialenosť nezvyčajne jasný. To naznačovalo, že by mohol byť podstatne väčší než väčšina dovtedy objavených telies za Neptúnom. Jeho prvou reakciou však bola pochybnosť – takéto objekty sú veľmi vzácne, a preto začal preverovať, či nedošlo k chybe.
Vedec Mario Jurić z Washingtonskej univerzity našiel ďalšie záznamy toho istého telesa. Rubinov teleskop ho medzi 4. marcom a 11. júlom 2026 zachytil až 30-krát počas 20 pozorovacích nocí.
Na fotografiách bol už v minulom storočí
Keď astronómovia poznali približnú dráhu objektu, mohli ho začať hľadať v starých archívoch. Najprv našli jeho stopy na snímkach získaných kamerou Dark Energy Camera v Čile, ktoré siahali až do roku 2016.
Podľa informácií, ktoré 30. októbra zverejnil odborný astronomický časopis Sky & Telescope, sa vedcom podarilo spätne identifikovať objekt dokonca na fotografických záznamoch z roku 1937. Pochádzajú z Boydenovho observatória v Južnej Afrike. Astronómovia tak mali tento vzdialený svet zachytený na snímkach už takmer deväť desaťročí pred jeho objavením.
Prečo si ho nikto nevšimol? Objekt sa nachádza v smere k oblasti Mliečnej cesty, ktorá je mimoriadne husto zaplnená hviezdami. Na astronomických fotografiách preto splýval s množstvom ďalších svetelných bodov. Staršie pozorovania sa navyše takýmto oblastiam často vyhýbali, pretože odlíšiť slabé a pomaly sa pohybujúce objekty od hviezdneho pozadia je mimoriadne náročné.
Je to skutočne nová trpasličia planéta?
Objekt 2026 ED138 sa v súčasnosti nachádza približne 46-krát ďalej od Slnka než Zem. Pluto obieha Slnko v priemernej vzdialenosti približne 40-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka.
Presnú veľkosť vedci zatiaľ nepoznajú. Na základe vzdialenosti, jasnosti a predpokladanej schopnosti povrchu odrážať slnečné svetlo odhadujú priemer na 600 až 1 500 kilometrov. Ak povrch odráža veľké množstvo slnečného žiarenia, môže byť menší, než naznačuje jeho jasnosť. Ak má tmavý povrch, musí byť naopak väčší, aby zo Zeme vyzeral rovnako jasne.
Pluto má priemer približne 2 377 kilometrov a trpasličia planéta Ceres približne 940 kilometrov. Nový objekt by teda podľa súčasných odhadov mohol byť menší než Ceres, ale aj podstatne väčší.
Aby mohlo byť teleso považované za trpasličiu planétu, musí mať dostatočnú hmotnosť na to, aby ho vlastná gravitácia vytvarovala do približne guľového tvaru. Pri objekte 2026 ED138 sa to zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Astronómovia preto plánujú ďalšie pozorovania, najmä v infračervenej oblasti žiarenia, ktoré by mohli pomôcť presnejšie určiť jeho rozmery. Ďalšou možnosťou je sledovať, či objekt pri svojom pohybe dočasne nezakryje vzdialenú hviezdu.
Objav môže zmeniť naše predstavy o Slnečnej sústave
Nové teleso je zaujímavé aj svojou obežnou dráhou. Tá je naklonená približne o 25 stupňov voči hlavnej rovine, v ktorej obiehajú planéty Slnečnej sústavy. Podľa vedcov môže ísť o dôsledok dávnych gravitačných interakcií s Neptúnom. Štúdium takýchto objektov preto pomáha rekonštruovať, ako sa obrie planéty a menšie telesá v minulosti presúvali na svoje dnešné dráhy.
Autori vedeckej práce zverejnenej v stredu na základe svojich analýz predpokladajú, že mimo najhustejších oblastí Mliečnej cesty by mohli existovať ešte približne tri podobne výrazné neobjavené telesá. V samotných preplnených hviezdnych oblastiach ich môže byť viac.
Rubinovo observatórium pritom len začalo svoje desaťročné systematické mapovanie južnej oblohy. Objav 2026 ED138 tak ukazuje, že aj v pomerne dobre preskúmanej Slnečnej sústave sa môžu skrývať veľké svety, ktoré astronómovia už dávno odfotografovali, no zatiaľ ich nedokázali rozpoznať.
