Jedna reakcia môže pacientov dohnať až na pokraj zúfalstva. Hovorí to aj váš lekár?
Pacienti sa po návšteve lekára niekedy cítili až takí zúfalí, že uvažovali o samovražde. Mali totiž pocit, že lekár ich ťažkosti považuje za niečo, čo si iba namýšľajú alebo čo sa odohráva „len v ich hlave“. Vyplýva to z výskumu Univerzity Východného Anglicka a Univerzity v Cambridge.
Nová štúdia upozorňuje na problémy s nesprávnou diagnózou, stigmatizáciou a nejednotným prístupom k starostlivosti o ľudí s autoimunitnými ochoreniami, ktorým zároveň diagnostikovali funkčnú neurologickú poruchu (FND). Výskum odhalil aj výrazné nezhody medzi lekármi v otázke diagnostikovania tejto poruchy.
Hlavná autorka štúdie Melanie Sloan z Norwich Medical School na Univerzite Východného Anglicka a Katedry verejného zdravotníctva Univerzity v Cambridge uviedla, že funkčná neurologická porucha je uznávané neurologické ochorenie, ktoré môže spôsobovať príznaky, ako sú svalová slabosť, tras, zmeny pohybu alebo citlivosti a neepileptické záchvaty. Tieto príznaky sú podľa nej skutočné, pacienti si ich nevymýšľajú a nemajú nad nimi priamu kontrolu.
Výskumný tím skúmal, ako sa funkčná neurologická porucha diagnostikuje a chápe u ľudí s autoimunitnými ochoreniami a v ktorých oblastiach vznikajú nezhody medzi pacientmi a lekármi. Vedci analyzovali odpovede z medzinárodných prieskumov, do ktorých sa zapojilo 1 853 pacientov, 400 zdravotníckych pracovníkov a 463 členov verejnosti. Súčasťou výskumu boli aj podrobné rozhovory s pacientmi a lekármi.
Zistili, že 86 percent pacientov súhlasilo s diagnózou depresie. S diagnózou fibromyalgie súhlasilo 53 percent a s diagnózou funkčnej neurologickej poruchy iba 30 percent opýtaných. Iba sedem percent pacientov súhlasilo s tým, že ich príznaky boli označené za „psychosomatické“.
Lekári zapojení do štúdie opisovali, aké náročné môže byť určiť skutočnú príčinu pacientových ťažkostí. Mnohí uviedli, že majú len obmedzené vzdelanie v oblasti funkčných neurologických porúch. Iní mali na túto diagnózu veľmi vyhranený názor – buď ju výrazne podporovali, alebo ju odmietali. Pacienti aj lekári uvádzali prípady, keď boli príznaky pripísané nesprávnej príčine.
Štúdia ukázala, že spôsob, akým lekár pacientovi vysvetlí diagnózu, môže výrazne ovplyvniť, ako ju pacient prijme. Až 72 percent lekárov uviedlo, že príznaky súvisiace s duševným zdravím sa vnímajú prijateľnejšie alebo sú menej stigmatizované, ak sa predpokladá, že priamo súvisia s telesným ochorením pacienta. Rovnaký názor malo 50 percent pacientov a 48 percent širokej verejnosti.
Niektorí účastníci výskumu opisovali výrazné psychické utrpenie po tom, ako nadobudli dojem, že diagnóza funkčnej neurologickej poruchy znamená, že ich príznaky sú iba psychického pôvodu alebo že ich dokážu sami ovládať. Nedostatočné či necitlivé vysvetlenie diagnózy mohlo viesť k pocitom viny a hanby, k strate dôvery v lekárov a v niektorých prípadoch až k samovražedným myšlienkam.
Pacienti s väčšou pravdepodobnosťou prijali diagnózu vtedy, keď ich lekári pozorne počúvali, vysvetlili im, prečo sa domnievajú, že príznak má konkrétnu príčinu, a objasnili rozdiel medzi príznakmi funkčnej neurologickej poruchy a prejavmi ich autoimunitného ochorenia. Výskumníci preto zdôrazňujú potrebu lepšej spolupráce medzi reumatológmi, neurológmi, psychiatrami, pacientmi a ďalšími odborníkmi.
Spoluautorka štúdie a pacientka Lucy Calderwoodová považuje za jedno z najznepokojujúcejších zistení možnosť, že stanovenie diagnózy môže niekedy viac závisieť od osobných názorov a predpokladov lekára než od samotných príznakov. Ten istý pacient s rovnakými príznakmi môže podľa nej navštíviť dvoch rôznych lekárov – jeden dospeje k záveru, že príznaky súvisia s autoimunitným ochorením, druhý ich označí za funkčné.
Nové zistenia nadväzujú na predchádzajúci výskum toho istého tímu, podľa ktorého ženy častejšie než muži uvádzali, že ich príznaky boli v minulosti pripisované psychiatrickým alebo „psychosomatickým“ príčinám.
