Káva môže ovplyvniť mozog aj inak než kofeínom, naznačil írsky výskum
Pri skúmaní účinkov kávy sa pozornosť zvyčajne sústreďuje na kofeín. Tím z University College Cork však upriamil pozornosť aj na výsledky ľudí, ktorí dostávali kávu bez kofeínu. Na konci pokusu sa zlepšili v niektorých pamäťových úlohách, zatiaľ čo v kofeínovej skupine sa rovnaké zlepšenie neukázalo.
Prácu zverejnil časopis Nature Communications 21. apríla 2026. Vedci v nej sledovali viacero oblastí naraz – od črevných baktérií cez náladu až po výkon v testoch.
Čo znamenal lepší výsledok pamäti
Účastníci si počas jednej z úloh zapamätávali zoznamy slov. Vybavovali si ich okamžite aj po časovom odstupe. Práve pri takomto meraní zaznamenala bezkofeínová skupina zlepšenie.
To však ešte nehovorí, či si ľudia v bežnom živote začnú lepšie pamätať povinnosti alebo mená. Na rozdiel medzi testovaním a každodenným fungovaním upozornila klinická psychologička Rebecca Steele, ktorá sa na výskume nepodieľala.
„To, ako si poradím s testom s papierom a perom, nemusí byť rovnaké ako v reálnom svete,“ povedala pre Fox News Digital.
Možných vysvetlení je viac. V bezkofeínovej skupine sa zmenili aj ukazovatele spánku a fyzickej aktivity. Autori pripúšťajú, že k pamäťovým výsledkom mohli prispieť práve tieto okolnosti či učenie sa pri opakovanom testovaní.
Zo 62 účastníkov pokračovala iba polovica
Pre pochopenie výsledkov je podstatné, kto pokus absolvoval. Vedci najskôr porovnali 31 pravidelných kávičkárov a 31 ľudí, ktorí kávu nepili. Všetci boli zdraví dospelí vo veku 30 až 50 rokov.
Ľudia bez kávy po úvodnom porovnaní skončili. Pravidelní konzumenti, zvyknutí na tri až päť šálok denne, pokračovali dvojtýždňovou prestávkou.
Potom ich výskumníci náhodne rozdelili do dvoch skupín. Šestnásť ľudí dostávalo kofeínovú a pätnásť bezkofeínovú kávu počas troch týždňov, pričom účastníci nevedeli, ktorú verziu pijú. Vedci vyhodnocovali dotazníky, testy aj vzorky stolice a moču.
V tejto záverečnej fáze chýbala skupina, ktorá by zostala úplne bez kávy. Samotné zlepšenie oproti skoršiemu meraniu preto nemožno jednoducho pripísať iba nápoju.
Pri nálade mali obe skupiny niečo spoločné
Po opätovnom zaradení kávy sa v oboch skupinách znížili skóre vnímaného stresu, depresívnych príznakov a impulzivity. Kofeínová skupina navyše vykázala nižšie skóre úzkosti a lepší výkon v teste pozornosti, približuje univerzitné zhrnutie výsledkov.
Pri správe o depresívnych príznakoch však záleží na presnom pomenovaní. Výskum pracoval so zdravými dobrovoľníkmi a ich odpoveďami v dotazníkoch. Netestoval liečbu pacientov s diagnostikovanou depresiou.
Steele preto zdôraznila: „Zmeny v samohlásených skóre stresu a depresie by sa nemali zamieňať s dôkazmi, že káva lieči klinickú depresiu,“ uviedla pre Fox News Digital.
Kofeín nevysvetľuje celý obsah šálky
Jednou z hlavných tém práce bolo črevné prostredie. Výskumníci našli rozdiely v zastúpení niektorých baktérií medzi kávičkármi a ľuďmi, ktorí kávu nepili. Zmeny zachytili aj pri jej vysadení a návrate do jedálnička.
Profesor John Cryan, zodpovedný autor štúdie, vo vyhlásení vysvetlil: „Káva je viac než len kofeín – je to komplexný diétny faktor, ktorý interaguje s našimi črevnými mikróbmi, naším metabolizmom a dokonca aj s našou emocionálnou pohodou.“
Kofeínová a bezkofeínová verzia podľa neho môžu ovplyvňovať zdravie „odlišnými, ale doplnkovými spôsobmi“.
Pozorované zmeny však nedokazujú, že práve baktérie spôsobili lepšiu náladu alebo pamäťové výsledky. Vzájomná komunikácia čriev a mozgu je oblasť, ktorú vedci stále skúmajú.
„Verejný záujem o zdravie čriev enormne vzrástol,“ povedal Cryan. „Vzťah medzi tráviacim a duševným zdravím sa tiež čoraz lepšie chápe, ale mechanizmy účinkov kávy na túto os črevo-mozog zostávajú nejasné.“
Počet šálok z pokusu nie je denný cieľ
K pozadiu práce patrí aj financovanie. Autori uvádzajú podporu Institute for Scientific Information on Coffee (ISIC), organizácie združujúcej veľké kávové spoločnosti.
Z výsledkov nevyplýva odporúčanie začať piť kávu alebo pridávať ďalšie šálky. Navyše samotný počet šálok nie je presným meradlom kofeínu. Záleží na veľkosti nápoja, zrnách aj príprave.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín uvádza, že u zdravých netehotných dospelých príjem do 400 miligramov kofeínu denne zo všetkých zdrojov nevyvoláva bezpečnostné obavy. Už 100 miligramov blízko času spánku však môže niektorým ľuďom ovplyvniť jeho dĺžku a priebeh. Pri káve preto popri zaujímavých výsledkoch výskumu zostáva dôležitá aj vlastná znášanlivosť a čas, keď sa pije.
