Zákulisná operácia, ktorá nevyšla. Trumpovi ľudia chceli vrátiť Bolsonarovcov k moci, Brazílčania ale rozhodli inak
Dvaja vysokopostavení predstavitelia americkej diplomacie sa mali viac ako rok usilovať o návrat rodiny bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara k moci. Podľa zistení agentúry Reuters presadzovali sankcie a ďalšie kroky, ktorých cieľom bolo oslabiť prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu a pomôcť jeho politickým súperom.
Zistenia vyšli na povrch len deň pred rozhodujúcim kolom prezidentských volieb. Lula si zabezpečil štvrté funkčné obdobie, no jeho súper Flávio Bolsonaro odmieta uznať porážku.
Dvaja politicky dosadení funkcionári
Podľa výpovedí desiatich súčasných a bývalých amerických predstaviteľov sa na podpore rodiny Bolsonarovcov podieľali najmä dvaja politicky dosadení funkcionári ministerstva zahraničných vecí USA – Darren Beattie a Ricardo Pita. Beattie pôsobil ako vysokopostavený poradca zodpovedný za americkú politiku voči Brazílii, Pita neskôr zastával funkciu námestníka pomocného ministra zahraničných vecí pre Severnú Ameriku.
Podľa troch zdrojov Reuters obaja ešte pred začiatkom prezidentskej kampane americkým diplomatom v Brazílii hovorili, že cieľom politiky Spojených štátov je návrat Jaira Bolsonara do úradu. Bolsonaro však už nemohol kandidovať – brazílska volebná komisia ho vylúčila z volieb a v septembri 2025 bol odsúdený na 27 rokov väzenia za pokus o štátny prevrat.
Po otcovi prišiel na rad syn
Obaja americkí predstavitelia sa následne zamerali na podporu jeho syna Flávia Bolsonara, ktorý kandidoval proti úradujúcemu prezidentovi Lulovi. Americkým diplomatom mali odporúčať, aby sa nestretávali s ďalšími konzervatívnymi prezidentskými kandidátmi, ktorí by mohli mladšiemu Bolsonarovi konkurovať.
Presadzovali aj opatrenia americkej vlády, ktoré mohli oslabiť Lulovu administratívu a zvýhodniť jeho odporcov. Jedným z najvýraznejších príkladov boli sankcie voči sudcovi brazílskeho Najvyššieho federálneho súdu Alexandrovi de Moraesovi, ktorý zohrával kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní Jaira Bolsonara. Washington sankcie zaviedol v júli 2025 s odôvodnením údajného porušovania slobody prejavu.
Drogové gangy a obchodné clá
Ďalším nástrojom mala byť bezpečnostná politika. Rodina Bolsonarovcov presadzovala, aby Washington označil dve veľké brazílske zločinecké organizácie, Primeiro Comando da Capital (PCC) a Comando Vermelho, za teroristické skupiny. Takéto rozhodnutie mohlo poškodiť prezidenta Lulu, ktorého opozícia kritizovala za nedostatočný boj proti organizovanému zločinu.
V máji 2026 sa Flávio Bolsonaro vo Washingtone stretol s americkými predstaviteľmi vrátane Beattieho a námestníka ministra zahraničných vecí Christophera Landaua. Rokovali o zaradení uvedených organizácií na americký zoznam teroristických skupín. Ministerstvo zahraničných vecí USA takéto rozhodnutie oznámilo nasledujúci deň.
Washington už v júli 2025 pristúpil aj k ďalším opatreniam voči Brazílii – oznámil 50-percentné clá na brazílsky tovar a zrušil víza ôsmim sudcom Najvyššieho súdu. Podľa brazílskych politických analytikov sa niektoré americké opatrenia obrátili proti ich zamýšľanému cieľu, keď obchodné clá posilnili Lulovu popularitu.
Brazílski voliči rozhodli inak
Rozhodujúca skúška prišla v nedeľu 25. októbra. Lula da Silva získal podľa oficiálnych výsledkov brazílskeho Najvyššieho volebného súdu 51,79 percenta platných hlasov, Flávio Bolsonaro 48,21 percenta. Úradujúci prezident tak zvíťazil rozdielom približne 4,43 milióna hlasov a zabezpečil si historické štvrté funkčné obdobie.
Porazený kandidát výsledok odmietol uznať. Spochybnil rozhodnutie predĺžiť hlasovanie o dve hodiny a avizoval, že požiada o anulovanie volieb. K predĺženiu hlasovania došlo pre problémy s dopravou a nepriaznivé počasie v niektorých oblastiach krajiny.
Zistenia Reuters tak v spojení s výsledkami volieb ukazujú nielen rozsah zákulisných snáh pomôcť Bolsonarovcom, ale aj ich hranice. Diplomatické a ekonomické nástroje Spojených štátov napokon nezabezpečili víťazstvo kandidáta, ktorému sa podľa zistení snažili pomôcť dvaja vysokopostavení americkí funkcionári.
