Dva manželské páry spojila v Banskej Bystrici krížová výmena obličiek
V Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici podstúpili dva manželské páry krížovú transplantáciu obličiek. Zákrok absolvovali 5. októbra, pričom špecialisti takejto operáciu v tomto zariadení naposledy vykonali v roku 2009. Všetci štyria pacienti sú po operácii v poriadku.
Vladimír Beták (65) dostal obličku od Rudolfa Červeňana (61), ktorého manželke Paulíne Červeňanovej (49) darovala obličku Zuzana Betáková (49), manželka Vladimíra Betáka. Obidva páry sa prvýkrát stretli v ambulancii, kde im lekári vysvetlili priebeh zákroku a spýtali sa na súhlas.
„Povedali nám, čo a ako, spýtali sa či súhlasíme a išli sme do toho. Zákrok sme podstúpili 5. októbra,“ priblížili pacienti s tým, že po operácii absolvovali lekársku kontrolu.
„Všetci sme si hneď sadli a na stretnutí pred transplantáciou sme si zapriali, aby to dobre dopadlo. Myslím, že aj to tak vyšlo,“ povedala Paulína Červeňanová. Páry sa plánujú stretávať aj naďalej. „Určite si zatelefonujeme a dohodneme sa. Možno aj na nejakej dovolenke, prípadne pôjdeme spolu do kúpeľov. Dáme tiež nejakú grilovačku a dobré vínko, keď budeme môcť,“ zhodli sa. „Bude to priateľstvo na celý život,“ konštatovala Zuzana Betáková. Páry pochádzajú z Trenčína a Prievidze, ktoré delí len pár desiatok kilometrov.
Odborníci z Transplantačného centra Rooseveltovej nemocnice pripomenuli, že ide o páry, v ktorých jeden z manželov potreboval novú obličku. Ich partneri im ju chceli darovať, no neboli navzájom kompatibilní. Zároveň však boli vhodnými darcami pre druhý pár.
Zuzana Betáková zdôraznila, že je dôležité takúto možnosť propagovať. „Rozpráva sa o tom medzi sebou málo ľudí. Keď sme my hľadali riešenia, niečo sme sa dozvedeli od známych či z televízie. Treba to ale viac zviditeľniť, aj túto nemocnicu,“ mieni. Paulína Červeňanová s ňou súhlasí a vyzdvihuje prácu lekárov. „Sú príjemní, ľudskí a veľkí profesionáli. Takisto sestričky na oddelení sú veľmi milé a ochotné pomôcť,“ tvrdí. Prezradila, že ochorenie obličiek je v ich rodine dedičné po mame. Jej brat je tiež po transplantácii, obličku dostal pred deviatimi rokmi od mŕtveho darcu. Ona sama bola kvôli problémom s obličkou sledovaná dve dekády, no ostatný rok a pol jej už hrozila dialýza.
Jej manžel Rudolf Červeňan je šťastný, že zlé obdobie majú za sebou. „Keď som videl, ako sa trápi, okamžite som do toho išiel. Teraz máme každý len po jednej obličke, no urobil by som to znova,“ poznamenal. Vladimír Beták už bez dialýzy fungovať nemohol, chodil na ňu každý druhý deň. „Radi chodievame s manželkou von, do prírody, no môj stav nás veľmi obmedzoval. Teraz sa náš život radikálne zmení,“ zhodnotil.
Urológ a špecialista na robotickú chirurgiu Jozef Babeľa vysvetlil, že od laparoskopických odberov prešli na roboticky asistované. „Je v tom obrovský prínos, lebo tento systém nám umožňuje v podstate náročnú operáciu robiť kratšie a oveľa bezpečnejšie. Čiže je presnejšia a rýchlejšia,“ hovorí. Odbery podľa neho prebehli absolútne hladko, pričom aj pacienti sa cítia dobre.
Nefrologička Martina Konkoľová ozrejmila, že tieto dva manželské páry boli schopní pripraviť vďaka spolupráci s imunológmi. „Zistili sme, že sú vhodní, majú dobré imunologické riziko. Samozrejme, túto výmenu nešlo načasovať bez multidisciplinárnej spolupráce. Vďaka patrí všetkým chirurgom, imunológom, anestéziológom a nám, nefrológom,“ podotkla. Živých aj mŕtvych darcov je podľa nej málo. „Druhá vec je, že nie každý chce ísť do krížovej transplantácie. Keď povieme, že manžel, manželka či iní príbuzní nie sú vhodní, väčšinou sa do toho boja ísť. Preto je to výnimočný skutok,“ podčiarkla.
Anestéziologička Eva Kúšiková uviedla, že transplantácie orgánov sú už pevnou súčasťou medicínskych postupov. „Nie je to liečba budúcnosti, ale súčasnosti. Na čom to stojí a padá, ako veľmi vieme pacientom takto pomôcť, je dostatok orgánov,“ konštatovala. Všetkých povzbudzuje, aby o tom doma debatovali – či by sa chceli stať darcom v situácii, keď im už ich orgán nemôže pomôcť, no stále má šancu zachrániť ďalšie životy.
