Zabudnite na 10 000 krokov. Pri chôdzi je dôležité niečo celkom iné, znižuje to riziko predčasnej smrti
Hranica 10 000 krokov znie magicky a už ste o nej určite počuli tiež. Vraj je to minimum, ktoré by sme mali každý deň dosiahnuť, ak chceme žiť zdravo a dlho. Realita je komplikovanejšia a na celkovom množstve krokov možno až tak nezáleží.
Nový výskum publikovaný v časopise British Journal of Sports Medicine naznačuje, že menej môže byť viac: menej krokov denne pri rýchlejšom tempe alebo viac krokov pri pomalšom tempe môže v oboch prípadoch výrazne znížiť riziko predčasného úmrtia, pričom svižnejšie tempo počas najmenej 30 minút denne môže byť potenciálne ideálnym bodom pre ľudí so sedavým životným štýlom.
Súčasné dôkazy naznačujú, že vyšší počet krokov za deň je kľúčový pri prevencii predčasného úmrtia, no nie je jasné, akú úlohu zohráva intenzita chôdze ani ako môžu rôzne kombinácie počtu krokov a intenzity ovplyvňovať toto riziko, najmä u sedavých dospelých, vysvetľujú vedci.
Aby to preskúmali podrobnejšie, analyzovali údaje od 103 684 účastníkov stredného veku z databázy UK Biobank, ktorí v rokoch 2013 až 2015 nosili monitor aktivity počas 7 po sebe nasledujúcich dní, aby sledovali počet a intenzitu každodenných krokov.
Denný počet krokov bol rozdelený do 4 kategórií: 0 – 5 000; 5 000 – 7 500; 7 500 – 10 000; a viac ako 10 000. Merala sa aj kadencia Peak-30, ktorá odráža najvyššiu udržateľnú rýchlosť chôdze každého človeka počas jeho najaktívnejšej polhodiny dňa.
Následne sledovali počet ľudí, ktorí zomreli z akejkoľvek príčiny alebo na kardiovaskulárne ochorenia, až do konca novembra 2022.
Do analýzy úmrtí z akejkoľvek príčiny bolo zahrnutých približne 64 743 účastníkov (priemerný vek 61 rokov; 58 % ženy); do analýzy úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia bolo zahrnutých 70 075 účastníkov (priemerný vek 62 rokov; 63 % ženy).
Počas priemerného obdobia sledovania približne 8 rokov zomrelo 1 697 ľudí z akejkoľvek príčiny a 502 na kardiovaskulárne ochorenia. Rôzne kombinácie počtu krokov a tempa chôdze boli spojené s nižším rizikom úmrtia.
Napríklad riziko bolo výrazne nižšie u ľudí, ktorí dosahovali vyššie tempo chôdze (najmenej 80 krokov za minútu), ale urobili menej ako 5 000 krokov denne. Toto zníženie rizika bolo porovnateľné s tým, ktoré bolo pozorované u ľudí, ktorí urobili 5 000 – 7 500 krokov denne, ale pri nižšom tempe (60 krokov za minútu).
To podľa vedcov naznačuje, „že vyššia intenzita pri menšom objeme môže priniesť zdravotné prínosy porovnateľné s nižšou intenzitou pri väčšom objeme“.
Udržiavanie vyššieho tempa počas najmenej 30 minút denne bolo spojené s postupne nižším rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny u ľudí, ktorí denne absolvovali menej ako 7 500 krokov.
Hoci dosiahnutie 7 500 – 10 000 krokov denne súviselo s najnižším rizikom predčasného úmrtia bez ohľadu na tempo chôdze, udržiavanie svižnejšieho tempa počas najmenej 30 minút každý deň bolo tiež spojené s nižším rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny bez ohľadu na počet krokov.
Podobné zistenia týkajúce sa kombinácie počtu krokov a tempa chôdze boli pozorované aj pri riziku úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia.
Ide o observačnú štúdiu, a preto nemôže stanoviť príčinnú súvislosť. Zistenia však môžu byť obzvlášť relevantné pre ľudí, ktorí buď nemajú čas nazbierať dostatočný počet krokov za deň, alebo ktorým fyzické obmedzenia či podmienky prostredia výrazne sťažujú zvýšenie denného počtu krokov, uvádzajú vedci.
„Naše zistenia prispievajú k základni dôkazov podporujúcich prístupy založené na počte krokov, ktoré sa zameriavajú tak na denný počet krokov, ako aj na intenzitu chôdze s cieľom znížiť riziko úmrtnosti. Môžu tiež pomôcť pri tvorbe intervencií založených na počte krokov pre ľudí v strednom a vyššom veku, najmä pre jednotlivcov, ktorí čelia prekážkam pri zvyšovaní denného počtu krokov alebo intenzity chôdze,“ uzatvárajú.
