Rakovina prsníka neobchádza ani mladé ženy, vek môže oddialiť pomoc
Mladšie pacientky a ženy s nižšími príjmami môžu čeliť väčšiemu riziku oneskorenej zdravotnej starostlivosti pri rakovine prsníka. Ukázala to analýza viac než tisícky mladých pacientok, podľa ktorej oneskorená diagnostika súvisela s vyššou pravdepodobnosťou odhalenia ochorenia v pokročilejšom štádiu.
Výskum bol publikovaný online vo vedeckom časopise CANCER, ktorý vydáva Americká onkologická spoločnosť. Autori preto zdôrazňujú potrebu lepšej informovanosti o príznakoch rakoviny prsníka aj u mladých žien.
Rakovina prsníka diagnostikovaná pred 40. rokom života, teda ešte pred odporúčaným vekom začiatku preventívneho skríningu, má často horšiu prognózu. Mladé pacientky navyše čelia špecifickým problémom spojeným s liečbou a psychickými či sociálnymi dôsledkami ochorenia.
Keďže mladšie ženy spravidla nepodstupujú pravidelný skríning a pri príznakoch rakoviny prsníka môžu čeliť oneskoreniu vyšetrení, vedci sa rozhodli preskúmať vplyv charakteristík pacientok a nádorov na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zaujímalo ich aj to, ako môžu tieto oneskorenia ovplyvniť výsledky liečby. Dôvodom oneskorenia môže byť aj nesprávny predpoklad, že žena je na rakovinu prsníka príliš mladá.
Tím analyzoval údaje od 1 071 žien zapojených do projektu Young Women’s Breast Cancer Study. Ide o rozsiahle sledovanie pacientok z viacerých zdravotníckych pracovísk, ktorým diagnostikovali rakovinu prsníka do 40. roku života.
Výskumníci zaznamenali 153 prípadov oneskoreného vyhľadania zdravotnej pomoci, 120 prípadov oneskorenej diagnostiky a 228 prípadov oneskoreného začatia liečby. Jednotlivé typy oneskorenia definovali takto: pri oneskorenom vyhľadaní pomoci uplynulo od prvého príznaku, ktorý pacientka sama zaznamenala, po prvú návštevu lekára najmenej 90 dní. Pri oneskorenej diagnostike uplynulo od prvej návštevy zdravotníckeho zariadenia pre príznaky po biopsiu, ktorá potvrdila rakovinu prsníka, najmenej 90 dní. Pri oneskorenom začatí liečby uplynulo od stanovenia diagnózy po začatie prvej liečby najmenej 60 dní.
Po zohľadnení ďalších ovplyvňujúcich faktorov vedci zistili, že nižší ročný príjem súvisel s vyššou pravdepodobnosťou, že žena vyhľadá zdravotnú pomoc až s oneskorením. Naopak, tehotenstvo v čase stanovenia diagnózy, rodinná anamnéza rakoviny prsníka a trojnásobne negatívny karcinóm prsníka súviseli s nižšou pravdepodobnosťou oneskoreného vyhľadania pomoci.
U žien s určitými typmi nádorov HER2-pozitívneho karcinómu prsníka sa oneskorené vyhľadanie pomoci spájalo s diagnostikovaním ochorenia v pokročilejšom štádiu. Pravdepodobnosť oneskorenej diagnostiky bola vyššia u mladších pacientok a nižšia u žien s trojnásobne negatívnymi nádormi. Ženy, ktorým rakovinu prsníka diagnostikovali s oneskorením, mali väčšiu pravdepodobnosť, že ochorenie bude v pokročilom štádiu. Pacientky s agresívnejšími typmi nádorov mali, naopak, menšiu pravdepodobnosť oneskoreného začatia liečby.
Dobrou správou je, že v tejto štúdii sa oneskorenia nespájali s prežívaním bez rakoviny ani s celkovým prežívaním pacientok. Autori však upozorňujú, že diagnostikovanie ochorenia v pokročilejšom štádiu môže vyžadovať rozsiahlejšiu operáciu, rádioterapiu alebo systémovú liečbu. To môže negatívne ovplyvniť kvalitu života a ďalšie výsledky liečby.
„Naša štúdia poukazuje na pretrvávajúce problémy s oneskorením zdravotnej starostlivosti u pacientok s rakovinou prsníka v mladom veku. Zdôrazňuje potrebu zlepšiť informovanosť pacientok aj zdravotníckych pracovníkov o rizikových faktoroch a príznakoch rakoviny prsníka u mladých žien, aby sa znížila záťaž spojená s týmto ochorením,“ uviedla hlavná autorka štúdie Kristen D. Brantleyová z Dana-Farber Cancer Institute.
