Chmelár varuje Fica: Smer môže dopadnúť ako SDĽ v roku 2002
Strana Roberta Fica sa podľa politického komentátora Eduarda Chmelára dostáva do nebezpečnej situácie. Čoraz viac sa podobá na hnutie Republika, s ktorým súťaží o rovnakých voličov. V diskusii televízie ta3 upozornil na historickú paralelu s rokom 2002, keď novovzniknutý Smer výrazne predbehol etablovanú Stranu demokratickej ľavice. Podobný scenár by podľa neho teraz mohol ohroziť samotného Fica.
Politický analytik a historik Eduard Chmelár v relácii Téma dňa na televízii ta3 upozornil, že Smer sa čoraz viac približuje k hnutiu Republika. Z jeho pohľadu tým stráca vlastnú politickú identitu a oslabuje schopnosť získavať nových voličov.
„Dnes v súboji Smer s Republikou to môže dopadnúť podobne,“ povedal Chmelár pri spomienke na parlamentné voľby v roku 2002.
Vtedy sa na slovenskej politickej scéne odohrala zásadná zmena. Smer, ktorý Robert Fico založil v roku 1999 po odchode zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), získal vo voľbách 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých mandátov. Jeho niekdajšia materská strana SDĽ skončila s výsledkom iba 1,36 percenta, čím zostala mimo parlamentu.
Chmelár teraz upozorňuje, že Smer by sa mohol dostať do podobnej pozície, v akej bola pred 24 rokmi SDĽ. Zatiaľ však ide o jeho politickú prognózu, nie o potvrdený volebný vývoj.
Smer sa začína podobať na svojho konkurenta
Analytik pripomenul, že Smer dosahoval najväčšie úspechy v období, keď dokázal osloviť široké spektrum voličov vrátane ľavicovo, konzervatívne aj liberálnejšie orientovaných skupín. Vrcholom tohto obdobia boli parlamentné voľby v roku 2012, v ktorých strana získala 44,41 percenta hlasov a mohla zostaviť jednofarebnú vládu.
Dnes je však podľa Chmelára situácia odlišná. „Smer sa čoraz viac tlačí k Republike. Ale tu nejde len o to, že sa tlačí k tej Republike, ale on je čoraz viac na nerozoznanie. Inými slovami, stráca identitu,“ vyhlásil.
Za príklad uviedol politickú komunikáciu v otázke migrácie. Pripomenul nedávny spor medzi predstaviteľmi Smeru a Republiky, ktorí sa podľa neho pretekali v tom, kto vystupuje proti migrácii dôraznejšie. Práve v takomto súboji má podľa analytika Republika výhodu. Migrácia patrí medzi jej profilové témy a ako strana, ktorá nie je súčasťou vlády, môže vystupovať ostrejšie bez toho, aby niesla priamu zodpovednosť za vládne rozhodnutia.
„Ten Smer, bohužiaľ, už nemá veľa možností, ak úplne rezignoval na toho stredového voliča,“ upozornil Chmelár. Zároveň pripustil, že nevie, či ešte dokáže umiernenejších voličov získať späť.
Spolupráca s Republikou už nie je iba hypotetická
Otázka vzťahov medzi Smerom a Republikou nie je len predmetom politických úvah. Podľa júlových informácií STVR Smer, Hlas a Republika podporili spoločného kandidáta na primátora Spišskej Novej Vsi. Predstavitelia Smeru zároveň nevylúčili spoluprácu s Republikou ani po parlamentných voľbách. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar vtedy uviedol, že nevidí zásadnú prekážku, prečo by strany nemohli po voľbách rokovať, ak im voliči dajú dôveru.
Chmelár však upozorňuje na rozdiel medzi vytváraním budúcich koalícií a súťažou o voličov. Podľa neho môže byť pre Smer nebezpečné, ak sa pri snahe osloviť podporovateľov Republiky začne príliš podobať na samotné hnutie. V takom prípade by voliči mohli uprednostniť konkurenta, ktorého politická identita je v týchto témach výraznejšia.
Analytik zároveň tvrdí, že konzervatívny voličský tábor sa už nemusí rozširovať, ale skôr trieštiť medzi čoraz väčší počet subjektov. Spomenul aj SNS či vznikajúcu stranu Tomáša Tarabu, ktorej vyhliadky hodnotí skepticky.
Varovanie pred budúcimi voľbami
Podľa Chmelára nie je problémom vládneho tábora iba konkurencia medzi Smerom a Republikou. Tvrdí, že viaceré strany strácajú schopnosť jasne vysvetliť, čím sa odlišujú od svojich politických partnerov či potenciálnych spojencov.
„Ako sa odlíši Hlas od Smeru, ako sa odlíši SNS od Republiky?“ položil si otázku. Smer podľa neho potrebuje znovu nájsť vlastnú identitu a osloviť aj ľudí mimo svojho súčasného voličského prostredia. Ako upozornil, strana, ktorá sa príliš podobá na svojho konkurenta, môže napokon presvedčiť voličov, aby si vybrali práve konkurenta.
Historická paralela s SDĽ tak podľa Chmelára predstavuje varovanie: politický subjekt, ktorý kedysi dokázal prevziať priestor inej strany, môže sám začať strácať svoju pozíciu v prospech nového súpera.
Či sa tento scenár naplní, ukážu až budúce parlamentné voľby. Regionálne a komunálne voľby, ktoré Slovensko čakajú už 24. októbra, podľa Chmelára nemožno automaticky považovať za ich predpoveď. Na miestnej úrovni totiž tradične zohrávajú výraznú úlohu nezávislí kandidáti.
