Syndróm FOMO: Prečo nás sociálne siete môžu tak ľahko frustrovať
V súčasnosti sa sociálne siete stali súčasťou nášho dennodenného života, a to najmä v letnom období, kedy naša pozornosť často pútajú fotografie z pláží, festivalov či exotických dovoleniek. Pre tých, ktorí musia tráviť leto v kancelárii alebo doma, môže tento fenomén vyvolávať pocity frustrácie a nedostatočnosti. Ako upozorňuje školská psychologička Lucia Košťálová, tieto ideálne záblesky reality, ktoré vidíme na sociálnych sieťach, často vedú k porovnávaniu vlastného života s tým, čo vidíme online.
Fenomenálny strach z vynechania
Tento jav, známy ako syndróm FOMO (Fear of Missing Out), sa počas letných mesiacov môže prejaviť intenzívnejšie než obvykle. „Žijeme v prostredí, kde sú sociálne siete zasýtené zdieľaním výnimočných momentov. Leto je obdobím, kedy sa ostro kontrastuje bežný život s obrazmi perfektných dovoleniek,“ vysvetlila psychologička. Tento fenomén pridáva na návale emocionálnej námahy, ktorú mnohí zažívajú, najmä keď sa snažia získať porovnanie s idealizovanými obrazmi iných.
Skreslená realita na sociálnych sieťach
Košťálová upozorňuje, že problém nespočíva vo fotografiách alebo videách samotných, ale skôr v skreslenej realite, ktorú tieto zdieľania často prezentujú. „Ľudia nemajú tendenciu zdieľať nepríjemné alebo obyčajné chvíle, ale skôr tie, ktoré sú výnimočné,“ hovorí a dodáva, že to prispieva k pocitu, že ostatní žijú naplno a my za nimi zaostávame.
Negatívny dopad na psychológiu a každodenný život
Tento pocit porovnávania má potenciál v nás vyvolať ďalšie negatívne emócie. Odborníčka varuje pred tým, že neustále prezeranie sociálnych médií môže vyústiť do zlých nálad, frustrácie a dokonca aj odkladania dôležitých povinností. „Práve vtedy, keď sa nevedome predbehneme do stavu, kedy sa zameriavame na bezcieľne skrolovanie, môže nás to priviesť do pocitu zlyhania,“ dodáva.
Identifikovanie problémov a ich riešenie
Psychologička upozorňuje na niekoľko varovných signálov, ktoré naznačujú, že môžeme mať problém. Medzi najvýraznejšie patrí efekt downscrollingu, kde dochádza k nekonečnému prezeraniu obsahu, ktorý môže nahradiť čas vyhradený na pracovné povinnosti. “Nahrádzame trávenie na sociálnych sieťach časom, ktorý sme mali venovať reálnym denným úlohám, čo môže nakoniec ovplyvniť naše termíny a povinnosti,” varuje Košťálová.
Digitálny detox a zlatá stredná cesta
Riešením sa často skloňujú digitálne detoxikácie. Avšak Košťálová varuje, že to nie je univerzálne riešenie. Namiesto úplného odpojenia od technológií je dôležité prispôsobiť si ich používanie vlastným potrebám. To môže zahŕňať napríklad vypínanie notifikácií, aby sme sa necítili povinní byť non-stop online a informovaní o všetkom. „Namiesto radikálneho odstránenia aplikácií je lepšie ich obmedziť a vyhodnotiť, akú rolu zohráva v našich životoch používanie sociálnych sietí,“ uzatvára Košťálová.
