Z hádky pod videom je boj o život. Mladému cudzincovi v Saudskej Arábii hrozí poprava za jediný komentár na Facebooku
„Prosím o milosť za jeho previnenia. Odpustite mu a pošlite ho späť k nám,“ povedala so slzami v očiach Rasamanickam Yogalakshmiová. Týmito slovami prosila o život svojho najstaršieho syna. Anojan Sivarasa má 24 rokov, pochádza zo Srí Lanky a pracoval v Saudskej Arábii. Dnes mu tam hrozí poprava. Odvolací súd ho uznal za vinného z rúhania sa islamu a prorokovi Mohamedovi. Dôvodom je pritom jediný komentár na Facebooku.
O prípade, ktorý otriasol celou Srí Lankou, informovala britská verejnoprávna stanica BBC. Krajinou koluje množstvo petícií a viaceré politické strany aj vládne inštitúcie spoločne hľadajú diplomatickú cestu, ako pre Sivarasu vyprosiť milosť.
Všetko začalo videom so psom
Koncom júna sa na sociálnych sieťach rozšírilo video z hinduistickej púte na Srí Lanke. Tá je väčšinovo budhistickou krajinou, žijú v nej však aj hinduisti a moslimovia. Na spomínaných záberoch mladý moslim kope psa, ktorý išiel za skupinou hinduistických pútnikov.
Pod videom sa po zverejnení rozhorela hádka medzi veriacimi. Niekto v nej zverejnil urážlivé poznámky o hinduistickom božstve a Sivarasa mu odpovedal komentárom v tamilčine, jednom z dvoch úradných jazykov Srí Lanky. Urazil v ňom proroka Mohameda.
Komentár vzápätí vymazal a zverejnil video s ospravedlnením. Bolo však neskoro. Snímka obrazovky sa dostala k jeho zamestnávateľovi aj k saudskoarabským úradom a v júli ho zatkli. Úrady mu zabavili osobné zariadenia a vymazali mu účty na sociálnych sieťach.
Podľa jeho brata Hamsidana sa o komentári nedozvedeli ľudia v Saudskej Arábii sami. E-maily firme, v ktorej Anojan pracoval, mali poslať ľudia zo Srí Lanky. Firma to nahlásila úradom a tie začali konanie.
„Ani nechcem spomínať, kto to je,“ povedal Hamsidan pre BBC Sinhala, teda sinhalskú jazykovú redakciu BBC.
Z päťročného trestu rozsudok smrti
Trestný súd v Al-Ahsa, provincii na východe Saudskej Arábie, ho najprv odsúdil na päť rokov väzenia a vysokú pokutu. Odvolanie, ktorým sa obhajoba snažila trest znížiť, zamietli, uviedol srílanský minister zahraničných vecí Vijitha Herath.
Potom sa však všetko zmenilo. Saudskoarabská prokuratúra 17. septembra sama podala odvolanie a žiadala, aby Sivarasu namiesto zákona o počítačovej kriminalite stíhali podľa šarie, teda islamského práva. Odvolací súd jej vyhovel a trest zvýšil na trest smrti.
Srílanské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že robí všetko, čo je v jeho silách. Prezident Anura Kumara Dissanayake prijal Sivarasovu rodinu 21. septembra a sľúbil, že vláda neušetrí žiadne úsilie, aby pre neho získala všeobecnú milosť. Diplomatom nariadil rokovať so saudskoarabskými úradmi.
Odvtedy však rodina nemá o Anojanovi žiadne správy. Posledný kontakt mali 28. septembra. „Brat mi nevolal dva dni,“ povedal vtedy Hamsidan. Rodina požiadala o pomoc ambasádu, úradníci prisľúbili, že sa na vec pozrú, odpoveď však zatiaľ nedostala. Odsúdení čakajúci na popravu v saudských väzniciach zvyčajne prichádzajú o prístup k mobilným telefónom a hovory sprostredkúvajú len väzenské orgány.
Srílanská vláda zároveň požiadala rodinu, aby sa k prípadu nevyjadrovala, kým prebiehajú diplomatické rozhovory. Saudskoarabské úrady nezverejnili žiadny termín popravy, takže nikto nevie, kedy by sa mohla uskutočniť. Saudská Arábia v minulosti podľa BBC vykonávala popravy aj bez upozornenia rodín či zahraničných ambasád, príbuzných informovala až po nich.
Prihovárajú sa aj náboženskí lídri
Za Sivarasu sa postavili ľudia naprieč náboženstvami. Najvyšší budhistickí mnísi (Mahanayake Theros) dvoch významných mníšskych rádov Srí Lanky, Ramanna Nikaya a Amarapura Maha Nikaya, odovzdali spolu s hinduistickými duchovnými prezidentskému sekretariátu memorandum. Žiadajú v ňom, aby štát rýchlo zasiahol.
Do Saudskej Arábie má v tomto týždni odcestovať aj štvorčlenná srílanská právna delegácia. Chce sa stretnúť s miestnymi obhajcami, ktorí prípad vedú na dvoch právnických firmách.
Nie je to prvý takýto prípad
Organizácie na ochranu ľudských práv opakovane upozorňujú na tvrdé tresty za prejavy na internete v Saudskej Arábii. Podľa OSN odsúdili v júli 2023 na smrť Mohammeda Al Ghamdiho, dôchodcu a bývalého učiteľa, za komentáre na viacerých sociálnych sieťach.
Amnesty International označila rozsudok za absurdný a upozornila, že muž mal na dvoch anonymných účtoch na Twitteri dokopy len desať sledovateľov. Rozsudok neskôr zrušili a Al Ghamdi dostal 30 rokov väzenia, uvádza organizácia ALQST, ktorá sa venuje ľudským právam v Saudskej Arábii.
V Saudskej Arábii pracuje viac ako 10 miliónov zahraničných pracovníkov. Organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú, že nízko platení migranti sú v tamojšom právnom systéme mimoriadne zraniteľní, najmä pre jazykovú bariéru a nedostatok kvalitného právneho zastúpenia.
Popravy za rúhanie sú podľa BBC v porovnaní s popravami za drogové delikty alebo vraždy relatívne zriedkavé.
