Samoobslužné pokladne na Slovensku rastú, vo svete ich rušia
Zákazníci ich nenávidia, obchody ich milujú. Samoobslužné pokladne čaká ďalší boom. Viaceré reťazce v západnej Európe či USA ich začali rušiť, na Slovensku ich však pribúda a obchodníci v nich vidia budúcnosť.
Začiatkom tohto roka vznikla na Slovensku masová vlna odporu voči samoobslužným pokladniam. Hnacou silou boli sociálne siete, na ktorých pribúdali videá o tom, ako nahnevaní zákazníci kričia na zamestnancov obchodov, aby otvorili bežné kasy. Heslom iniciatívy sa stala veta „Nie som na brigáde, som zákazník“. Ľudí hnevalo, že si nákup musia naskenovať sami, pričom najmä starší ľudia nemajú tušenie, ako narábať s dotykovou obrazovkou.
Dnes už táto vlna hnevu opadla a ľudia si na tento typ nakupovania zvykli. Zmena trendu však prichádza zo Západu. Americký diskontný reťazec Dollar General sa rozhodol odstrániť samoobslužné pokladne až z 12-tisíc svojich predajní. Rovnako britský prémiový supermarket Booths, ktorý tak urobil po neustálych sťažnostiach zákazníkov. Podobne sa v niektorých štátoch rozhodol aj Walmart, ktorý začal testovať limit na maximálne 15 položiek, a Target, ktorý dovolí takýto nákup len ľuďom s 10 položkami.
Belgické mesto Liège od začiatku roka uvalilo na každú samoobslužnú kasu novú daň vo výške 519 eur ročne. Radnica ju odôvodnila ochranou pracovných miest a väčšou podporou menších predajcov. Príčiny, prečo niektorí obchodníci radia spiatočku, sú dva – nespokojnosť zákazníkov a finančné straty spôsobené krádežami či nenaskenovaním tovaru.
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), o plošnom poklese nehovorí. Podľa neho ide skôr o optimalizáciu, ktorá mohla súvisieť s príliš rýchlym rozmachom a s tým, že prekonal samotný dopyt. Zdaňovanie v Belgicku označil za absurdné a škodlivé, pretože znižuje ekonomickú aktivitu a efektívnosť firiem.
Na Slovensku je vývoj opačný. Napriek januárovej vlne hnevu počty terminálov neustále rastú a priamo úmerne k tomu rastie aj objem vykonaných transakcií. V Kauflande využíva samoobslužné pokladnice približne polovica zákazníkov a reťazec ich priebežne modernizuje a rozširuje. V Tescu sa prostredníctvom samoobslužných pokladní vykonáva viac ako 60 percent všetkých transakcií. V Bille aj Lidli prebieha takýmto spôsobom už viac ako polovica všetkých nákupov.
Zástupcovia reťazcov poukazujú aj na ďalší prínos – riešenie nedostatku kvalitnej pracovnej sily v maloobchode, predovšetkým vo veľkých mestách. Vo všetkých predajniach však podľa nich zostáva možnosť vybrať si klasickú pokladňu a pri samoobslužnej je vždy k dispozícii pracovník, ktorý dokáže pomôcť.
Krajčovič neočakáva, že sa počty samoobslužných pokladní budú v nasledujúcich mesiacoch či rokoch znižovať. Keďže sú väčšinou v obchodoch s potravinami a iba výnimočne v nepotravinárskom obchode, vidí skôr priestor na ich rast. Svoju úlohu zohrá aj to, že sú Slováci hladní po inováciách. Napriek všetkým inováciám je však presvedčený, že človek – spotrebiteľ alebo zamestnanec obchodu – zostane stredobodom obchodu aj naďalej.
