Diana Mórová: Obdivujem, ako sa súčasná mládež vyjadruje. Cítim sa však pri nich stará
Už budúci týždeň, v stredu 18. novembra, sa začína 20. ročník Filmového festivalu inakosti (FFi). V predpremiére uvedie aj slovenskú tragikomédiu Dominika Györgya Dva sršne, ktorá sa ešte predtým predstaví na prestížnom festivale Tallinn Black Nights. Úlohy matky hlavného hrdinu sa zhostila Diana Mórová.
Ako ste sa dostali k práci na filme Dva sršne? Čím vás oslovil scenár?
Prišiel za mnou režisér Dominik György, ktorý k filmu zároveň napísal aj scenár. Povedal mi, ako si predstavuje moju postavu a o čom by snímka asi mala byť… Jeden spoločný obed a bolo vymaľované. Videla som Dominikove predchádzajúce práce a naozaj ma to zaujalo – zvláštna matka, zvláštny vzťah so synom, zvláštny film vo zvláštnom prostredí. Tak som si povedala, prečo nie?
V rámci tlačovej konferencie ste spomenuli, že ide o pomerne prísneho režiséra. Ako sa vám spolupracovalo?
Pochopila som, že vie, čo chce – na plátne, v tóne hlasu… Tak, ako by dieťa malo počúvať, keď mu niečo rozprávajú jeho rodičia, tak by mali herci počúvať režiséra, ktorý vie, čo chce. Musia mu dôverovať. Potom môže vzniknúť fantastická spolupráca aj výsledok. U niektorých hercov vidím, že nepočúvajú… Ale aj im to pomôže, pretože režisér vás vidí inak než ako sa vy vidíte v zrkadle, keď si hovoríte nejaké texty. Dominik to vidí zvonka a vie vás dobre nakoordinovať.
Máte radšej spoluprácu s režisérmi, ktorí vás vedia takto precízne nasmerovať, než s takými, ktorí vám dajú viac voľnosti?
Záleží, samozrejme, na tom, o akú rolu ide. Keď to režisér nechá na vás, je z toho guláš, každý si robí, čo chce. Musia byť stanovené určité pravidlá – pri filmovačke aj v divadle. Preto sa tá funkcia volá režisér – režíruje, a tak by to malo byť.
Máte nejaký obľúbený film s kvír tematikou?
Milujem snímku Daj mi svoje meno s Timothéem Chalametom. Výkony hercov v hlavných úlohách ma dostali. Hoci som sama heterosexuálna, tak som bola, ako sa vraví, vzrušená. Aj to prostredie, réžia… Podarilo sa im urobiť krásny film. To, ako Chalamet zahral tú bolesť, keď zistil, že nemôže byť s mužom, pri ktorom si uvedomil, kým vlastne je a čo je to láska… Je to pre mňa top film s touto tematikou.
Keď Kornélia Garajová (tanečnica, jedna z tvárí tohtoročného FFi) v rámci tlačovky rozprávala o vogue a ballroom scéne, celkom vás to zaujalo.
Vôbec som nevedela, o čom hovorí! Obdivujem, ako sa súčasná mládež vyjadruje. Kiež by som to tak vedela. Je to niečo neuveriteľné.
Oslovila vás tá téma? Chceli by ste sa o tom prípadne dozvedieť niečo viac?
Myslím si, že ma to začne zaujímať, keď si môj syn nájde priateľku. Niežeby som na to nemala priestor, máme v divadle aj mladých ľudí, ale takto nerozprávajú. Keď sa s tým však stretnem, som všetkému otvorená. Je to pre mňa ako cudzí jazyk… Ak by som mala zázračný prsteň, ktorý by mi plnil priania, želala by som si, aby som vedela jazyky. Je to niečo úžasné, vedieť trebárs päť rečí. Tento mládežnícky žargón je okúzľujúci, treba sa s nimi asi častejšie stretávať.
Hovorí sa, že z nich dostávate energiu, ale ja ten pocit nemám. Mám to skôr opačne – cítim sa pri nich stará. Je to zaujímavé. Ale rada s nimi pracujem. Či chcem, alebo nie, keď som s viacerými mladými, cítim, že už nestíham, a že oni sú niekde inde.
