Slovensko stráca dych. V dobiehaní vyspelejších krajín sme sa takmer zastavili
Slovenskú ekonomiku bude čoraz viac ovplyvňovať technologický pokrok, starnutie obyvateľstva, geopolitické napätie aj prechod na zelenšie hospodárstvo. Model rastu, ktorý Slovensku v minulosti pomáhal dobiehať vyspelejšie krajiny Európskej únie, už v budúcnosti nebude stačiť. Vyplýva to z aktuálneho vydania každoročnej publikácie Štrukturálne výzvy 2026, ktorú predstavili predstavitelia Národnej banky Slovenska.
HDP na obyvateľa zaostáva za priemerom Únie
Hlavný ekonóm centrálnej banky Michal Horváth pripomenul, že Slovensko prestalo dobiehať vyspelejšie krajiny v životnej úrovni. V roku 2025 dosiahol hrubý domáci produkt na obyvateľa približne tri štvrtiny priemeru EÚ. Podľa NBS predstavoval 74,7 percenta priemeru Únie. Pre porovnanie, v Česku to bolo 92,5 percenta, v Poľsku 81,2 percenta a v Maďarsku 76,1 percenta. Slovensko tak v tomto ukazovateli naďalej patrí medzi najmenej úspešné ekonomiky EÚ.
Najväčšiu časť rozdielu oproti priemeru Únie spôsobuje nižšia produktivita práce, teda menší objem tovarov a služieb vytvorených za jednu odpracovanú hodinu. Druhým významným faktorom je nižšia zamestnanosť ľudí v produktívnom veku. Krajina sa navyše nachádza v období, keď bude obyvateľstvo, a tým aj pracovná sila, výrazne starnúť.
Vonkajšie a vnútorné riziká
NBS upozorňuje, že slovenská ekonomika čelí náročným vonkajším podmienkam. Patria k nim vysoké ceny energií, narušenie svetového obchodu či rastúca konkurencia čínskych výrobcov. Na tieto zmeny je mimoriadne citlivý automobilový priemysel, od ktorého je slovenská ekonomika naďalej vo veľkej miere závislá.
Európske automobilky musia zároveň čeliť rastúcej konkurencii čínskych výrobcov a prispôsobovať sa technologickým zmenám. Ďalším faktorom, ktorý na ne vytvára tlak, sú rastúce náklady na pracovnú silu. Podľa NBS musí Slovensko prispôsobiť svoj priemysel novým technológiám. V opačnom prípade budú jeho doterajšie konkurenčné výhody postupne slabnúť.
Problémom zostáva aj nedostatočný objem investícií. Podľa hodnotenia Národnej banky sú investície na Slovensku stále pomerne nízke a smerujú najmä do tradičných foriem kapitálu. Investície do výskumu, inovácií a nových technológií zostávajú nedostatočné.
Zhoršujúca sa kvalita vzdelávania
NBS vo svojej analýze venuje pozornosť aj ľudskému kapitálu. Upozorňuje, že kvalita školského vzdelávania na Slovensku sa zhoršuje už viac ako desať rokov. Priemerný výsledok slovenských žiakov v matematike a prírodných vedách v medzinárodnom testovaní PISA klesol zo 493 bodov v roku 2009 na 463 bodov v roku 2022. Zhoršenie sa pritom prejavilo vo všetkých troch hodnotených oblastiach vrátane čitateľskej gramotnosti.
Nesúlad medzi vzdelaním a potrebami trhu práce
Národná banka poukazuje aj na nesúlad medzi dosiahnutým vzdelaním zamestnancov a požiadavkami trhu práce. Na Slovensku pracuje 20,5 percenta ľudí s vysokoškolským vzdelaním na pozíciách, na ktoré vysokoškolský diplom nie je potrebný. Tento podiel sa takmer zhoduje s priemerom EÚ, ktorý predstavuje 20,9 percenta, no v porovnaní s viacerými susednými krajinami je výrazne vyšší.
Ďalším problémom je odchod študentov do zahraničia. V roku 2024 študovalo mimo Slovenska približne 28-tisíc slovenských občanov, pričom až 80 percent z nich si vybralo Česko. Vysokoškolské vzdelanie v zahraničí tak získava celkovo 16,6 percenta slovenských študentov. Ide o jeden z najvyšších podielov v EÚ, ktorý je viac ako šesťnásobne vyšší než priemer Únie, ktorý predstavuje 2,5 percenta.
Demografické zmeny a potreba strategického prístupu
Demografické zmeny budú predstavovať ďalšiu vážnu prekážku hospodárskeho rastu. Počet obyvateľov Slovenska dosiahol vrchol v roku 2020. V nasledujúcich rokoch sa očakáva jeho pokles. Počet zomierajúcich už totiž prevyšuje počet narodených a prílev migrantov nie je dostatočný na vyrovnanie tohto rozdielu.
V dôsledku toho bude ubúdať ľudí v produktívnom veku. Národná banka zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať podmienky na dlhšie zotrvanie ľudí v pracovnom procese. Pomôcť môže podpora rekvalifikácie, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov či prispôsobovanie pracovísk potrebám starších ľudí.
V posledných rokoch podľa Horvátha na Slovensko prichádza výrazný počet zahraničných pracovníkov, ktorí sú v priemere mladší ako domáce obyvateľstvo. Tento trend je podľa neho pozitívny, no zároveň upozorňuje, že ide o pomerne živelný proces. Zahraniční pracovníci totiž smerujú do odvetví, v ktorých je o nich záujem a ktoré si ich môžu dovoliť zaplatiť, nie nevyhnutne do oblastí kľúčových pre slovenskú ekonomiku. Slovensku tak podľa hlavného ekonóma chýba v tejto oblasti strategický prístup.
Vzhľadom na starnutie obyvateľstva je mimoriadne dôležité aj celoživotné vzdelávanie. Slovensko však zatiaľ patrí medzi krajiny EÚ s najnižšou mierou zapojenia dospelých do vzdelávania.
