Opozícia sa dostala do pasce. S Matovičom nikdy na Slovensku dobre nebude
Pripomenutie si nežnej revolúcie 17. novembra má byť veľkým dňom slovenskej opozície. Na Námestí SNP v Bratislave naplánovala veľkú demonštráciu. Necelý rok pred voľbami mieni pred voličmi ukázať jednotu a silu. No už tri týždne pred akciou roka sa ukazuje pravý opak. Príčina je jasná: Igor Matovič.
Expremiér a víťaz volieb v roku 2020 si totiž určuje pravidlá. Kto môže byť a kto nie na tribúne. Kto je hodný byť považovaný za veľkého bojovníka proti „mafii“ a kto nie. Pritom demonštrácie neorganizuje Hnutie Slovensko, ale Progresívne Slovensko. Ak príde Sulík a Cigániková, on sa nemieni na tribúne predvádzať. Veď jeho hnutie organizuje demonštrácie v ostatných siedmich krajských mestách. Nech si progresívci na čele s Michalom Šimečkom dobre rozmyslia, koho na pódium vezmú a koho nie – kto má väčšiu silu.
Vôbec nejde o Sulíka, ale o princíp. Keby nebolo Sulíka, dôvod na hádku by si Matovič našiel aj tak. Azda o tom už nikto v tejto republike nepochybuje. Kto chce psa biť, palicu si nájde. A Matovič si palicu nájde vždy. Bez nej je stratený.
Ak si PS, KDH, SaS a Demokrati mohli dovoliť slabého Matoviča pred dvoma rokmi ignorovať a ponižovať, tak situácia sa odvtedy dramaticky zmenila. Na Matovičove eskapády a atómovky mnohí zbožňovatelia zabudli. Popularita mu rastie, kým ostatným opozičným stranám preferencie stagnujú a PS pomaly klesajú. Urazený a zištný Matovič sa cíti silný. Dobre vie, že bez neho budúca vláda z opozičných strán nevznikne.
Zvyšné opozičné strany sa dostali do riadnej kaše. Musia tancovať, ako Matovič píska. On udáva tón, on určuje, čo je správne a čo nie. Šimečka a spol. sa len prispôsobujú. Nikto Matovičovi nedokáže rétoricky konkurovať, povedať nie.
Navyše v rukách drží silnú kartu. Osoboval si práva byť samozvaným rytierom v boji proti „mafii“. Už ani nebojuje proti Ficovi, Smeru a Hlasu, len proti mafii. Dáva medzi ne „rovnítko“ bez akýchkoľvek morálnych zábran. Plagiátorovi viackrát pristihnutom pri klamstve, špekulantovi, je to jedno. Túži iba po moci. Matovič nie je človek pozitívny, je negativista: kritizuje, kára, poučuje, osočuje, obviňuje, určuje, rozkazuje. Na tom je založená jeho politika.
Čo môžu robiť ostatné politické strany? Môžu zostriť slovník a slovne pritvrdiť v boji proti zlodejom, mafiánom a kdekomu. Lenže vedia, že ťahajú za kratší koniec. Matovič zatne ešte silnejšie. Môžu prizvať Matoviča k sebe, líškať sa mu. Načas by ho obmäkčili, ale nakoniec proti nim vytasí meč. Je len jedno riešenie: začať o Matovičovi hovoriť pravdu pred voličmi.
Zásadná otázka znie: je Matovič demokrat? Je predsedom strany, ktorá má na celom Slovensku iba desiatky členov. Roky rokúce ešte ako OĽaNO malo iba štyroch členov. Počuli sme už niekedy o sneme hnutia či voľbách predsedu a podpredsedov? Ako môže táto karikatúra politickej strany byť považovaná v demokracii za riadnu stranu? Je to taký šikovný podvod, zneužitie medzery v zákone o politických stranách. Ten nemá kto opraviť. Nenastal teraz správny moment?
Hoci Matovič sa pasuje za najväčšieho bojovníka proti Smeru, k jednofarebnej vláde Smeru v rokoch 2012 – 2016 dopomohol vlastnými rukami položením vlády Ivety Radičovej. A víťazstvu Smeru v roku 2023 tiež, svojou samoľúbosťou, abnormálnou nekompetentnosťou a neústupčivosťou. Tak o čom hovoríme?
V 20. storočí sa k moci dostali politické strany (fašisti a komunisti), ktoré založili svoju politiku na nezmieriteľnom boji, absolútnej neprijateľnosti a čírej nenávisti voči skupinám obyvateľstva (aj tých, ktorí sa nimi „umazali“). Pamätajme na to najmä pri výročí 17. novembra.
