Európa nemusí živiť celý svet, tvrdí nový šéf európskych mliekarov
V Bratislave sa konal výročný kongres Európskej mliekarenskej asociácie (EDA). Novým prezidentom asociácie sa stal 35-ročný Holanďan Koerk Verkerk. Hlavnou témou podujatia bola myšlienka európskych mliečnych výrobkov s miestnymi koreňmi a globálnou konkurencieschopnosťou.
„Máme jednotný európsky trh, ale aj regionálne rozdiely, ktoré prinášajú rôzne príležitosti a výzvy. Na Slovensku zápasia mliečni farmári so suchom, v Holandsku s environmentálnou legislatívou. Potrebujeme identifikovať, kde sa naše sily dopĺňajú a použiť ich tak, aby sa podporili navzájom,“ uviedol Verkerk.
Podľa nového prezidenta EDA má Európa dostatok sily a zdrojov na to, aby zvládla zápas o globálne trhy. „Práve v lokálnych koreňoch spočíva naša sila. Máme veľmi blízke vzťahy s farmármi, s miestnymi komunitami, čo považujem za hlavnú konkurenčnú výhodu,“ povedal. Zároveň zdôraznil, že pre podporu lokálnych ekonomík je podstatný export. Európa však podľa neho nemôže konkurovať iba cenou, ale musí dbať na kvalitu mliečnych výrobkov a vysokokvalitnú výživu.
Na otázku, či Európa potrebuje živiť celý svet, Verkerk odpovedal: „Nie. Ale Európa má veľmi dôležitú úlohu v zabezpečení vysokokvalitných potravín a výživy. To je našou silnou stránkou, na to sa musíme zamerať.“ Ako príklad rastúceho trhu uviedol srvátkový proteín, ktorého výroba ide ruka v ruke s výrobou syrov, ktorými je Európa povestná.
Verkerk vidí inšpiráciu v obchodných vzťahoch Nového Zélandu s exportnými trhmi, ako je Čína. „Novozélanďania veľa investujú do nových trhov. Nejde teda len o snahu predávať produkty, ktoré teraz v Európe vyrábame, ale skutočne sa snažiť o to, aby sme vedeli, aké sú potreby exportných trhov, čo tamojší spotrebitelia chcú a podľa toho prispôsobovali našu ponuku,“ myslí si.
Podľa Verkerka sa farmári niekedy môžu nazdávať, že mlieko len vyrábajú a je na iných, aby ho predali. V praxi to však znamená pochopiť, čo spotrebiteľ oceňuje, a ponúknuť mu produkty, ktoré tieto potreby napĺňajú. „Úloha mliekarenského sektora dnes spočíva v budovaní mosta medzi farmármi a spotrebiteľmi,“ dodal.
V súvislosti s environmentálnou stopou výroby mlieka Verkerk uviedol, že každý mliečny výrobok začína kravou a farmárom, čo by si mali všetci uvedomiť vrátane dopadu na životné prostredie. Klimatická zmena je podľa neho realita a sektor na ňu dokáže reagovať inováciami v oblasti krmovín, genetiky a manažmentu na farme. „Ak chceme, aby farmári znižovali emisie a svoju environmentálnu stopu, musíme zabezpečiť, aby ich úsilie bolo spravodlivo odmenené,“ povedal.
Reagoval aj na situáciu slovenských farmárov, ktorí predávajú mlieko takmer celý rok so stratou a čelia extrémnemu suchu. „Na jednej strane je európska jednotnosť, na ktorej chceme stavať, ale na druhej strane nesmieme zabúdať, že stále existujú regionálne rozdiely. Na Slovensku je výzvou sucho, v Holandsku zasa legislatívny tlak, ktorý na farmárov vyvíja nová environmentálna legislatíva. Tieto otázky vyžadujú flexibilitu v obidvoch politikách a tiež pomoc,“ uviedol.
K návrhu Európskej komisie obmedziť dotácie na farmu sumou 100-tisíc eur Verkerk poznamenal, že neexistuje jednotný európsky model v sektore mlieka a politika by nemala penalizovať farmy jednoducho preto, že sú rôzne organizované. „Farmy vytvárajú viac než len mlieko. Tiež udržiavajú krajinu, podporujú regionálnu zamestnanosť a prispievajú k vitalite vidieckych oblastí,“ povedal s tým, že rozhodujúcim faktorom by nemala byť veľkosť farmy, ale hodnota, ktorú vytvára.
Nedostatok pracovníkov a nástupcov fariem označil za veľkú výzvu v celom európskom poľnohospodárstve. Prilákanie mladých ľudí si podľa neho vyžaduje viac než len finančnú podporu. „Potrebujú dôveryhodnú dlhodobú perspektívu: slobodu podnikať, prístup k pôde a kapitálu, dobré vzdelanie a technológie, ktoré robia prácu produktívnou a atraktívnou,“ uviedol.
V diskusii o účinkoch mlieka na zdravie Verkerk zdôraznil, že diskusia by mala byť založená na vedeckých dôkazoch. Mliečne výrobky môžu podľa neho významne prispieť k vyváženej strave poskytovaním kvalitných bielkovín, vitamínov a minerálov. Pri téme ultraspracovaných potravín upozornil, že spracovanie nie je to isté ako ultraspracovanie. „Syr sa vyrába spracovaním mlieka, ale zostáva potravinou bohatou na živiny s dlhou tradíciou a relatívne jednoduchým výrobným procesom,“ povedal.
K pripravovanému rozpočtu EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2028 až 2034 Verkerk uviedol, že Brusel musí brať túto správu vážne. „Investície do poľnohospodárstva nie sú len o podpore farmárov; ide o potravinovú bezpečnosť, životne dôležitý vidiek a strategickú odolnosť Európy. Ak Európa očakáva viac od svojich farmárov, musí byť tiež pripravená investovať do ich schopnosti priniesť výsledky,“ uzavrel.
