V Cambridge skúmala úplné začiatky ľudského života. Cesta za vedeckým ocenením sa jej stala osudnou
Štyridsaťjedenročná španielska vedkyňa Marta Shahbaziová pôsobila na univerzite v britskom Cambridge. Cestovala na juh Španielska prevziať ocenenie za výskum najskorších štádií ľudského života. Jej život vyhasol pri zrážke dvoch vysokorýchlostných vlakov neďaleko obce Urda. Rodina po nej niekoľko dní pátrala a v nedeľu potvrdila jej smrť. Vedkyňa po sebe zanechala manžela a dve malé deti.
Marta Shahbazi Alonso sa v stredu 28. októbra viezla vlakom španielskej spoločnosti Renfe. Cieľom jej cesty bol vedecký kongres v letovisku El Rompido v Andalúzii. Tam si mala prevziať Cenu Josého Luisa Gómeza-Skarmetu za vedeckú excelentnosť, ktorú jej v septembri udelila Španielska spoločnosť pre vývinovú biológiu. Ocenenie získala za príspevky k pochopeniu vývoja ľudského embrya a premeny buniek na základ budúceho tela. Na odovzdávanie už nedorazila.
Vlak sa v stredu ráno zrazil so stojacou súpravou súkromného dopravcu Iryo pri obci Urda v provincii Toledo. Náraz si vyžiadal najmenej 69 obetí a desiatky zranených. Ide o jednu z najtragickejších železničných nehôd v novodobých dejinách Španielska. Marta sedela podľa španielskych médií v ôsmom vagóne. Jej brat Carlos Shahbazi pre denník El País uviedol, že rodičia nahlásili jej zmiznutie a poskytli vzorky DNA na overenie totožnosti obetí.
Rodina sa pred osudnou cestou stretla v Madride, kde spolu ešte večerali. Po tragédii nasledovali dni neistoty, príbuzní pátrali po nemocniciach a čakali na informácie úradov. Definitívnu správu dostali v sobotu večer, úmrtie rodina oznámila v nedeľu 1. novembra.
Vedkyňa žila v Cambridge s manželom Mircom Petruzzellim a dvoma deťmi vo veku sedem a tri roky. Podľa brata mali deti po skončení vedeckého programu vycestovať na španielske pobrežie, kde sa mali s matkou znovu stretnúť. Namiesto toho zostali v Madride s otcom a ďalšími príbuznými. Carlos Shahbazi pre The Sunday Times uviedol, že rodina sa ešte len pokúša deťom vysvetliť, čo sa stalo. O sestre hovoril ako o radostnom a láskavom človeku, ktorý sa venoval vede aj rodine.
Marta Shahbaziová sa narodila v španielskom Leóne. Po štúdiu biológie v Madride získala doktorát v Španielskom národnom centre pre výskum rakoviny. V roku 2014 odišla na univerzitu v Cambridge. Od roku 2020 viedla vlastnú výskumnú skupinu v Laboratóriu molekulárnej biológie britskej Rady pre lekársky výskum. Zaoberala sa obdobím, keď sa embryo začína uhniezďovať v maternici. Jej tím skúmal, ako sa embryonálne bunky organizujú, čo rozhoduje o ich budúcej úlohe a ako môžu chyby v počte chromozómov narušiť vývoj. Výskum môže pomôcť pochopiť príčiny skorých tehotenských strát a problémy súvisiace s asistovanou reprodukciou.
Len niekoľko dní pred smrťou získala Shahbaziová cenu Emerging Talent Award 2026, ktorú udeľuje Spoločnosť španielskych výskumníkov v Spojenom kráľovstve s nadáciou Banco Santander. Pri oznámení výsledkov 20. októbra hovorila o význame záujmu vedeckej komunity v rodnej krajine. Po 12 rokoch kariéry mimo Španielska ju tešilo, že jej prácu oceňujú aj doma, a ocenenie vnímala ako uznanie úsilia celého tímu. Osem dní po zverejnení tohto vyjadrenia sa jej život skončil pri železničnom nešťastí.
V rovnakom vagóne cestovala aj 31-ročná Tamara González Costaová z mesta Bembibre, ktorá tiež smerovala na stretnutie Španielskej spoločnosti pre vývinovú biológiu. Jej smrť potvrdili výskumné inštitúcie a príbuzní. Laboratórium molekulárnej biológie v Cambridge označilo Shahbaziovú za inšpiratívnu a zanietenú vedkyňu, jej smrť predstavuje obrovskú stratu. Spolupracovníčka Roser Vento-Tormová si na ňu zaspomínala ako na blízku priateľku, výbornú vedkyňu a oddanú matku. Shahbaziová už v minulosti otvorene hovorila o náročnosti spájania vedeckej kariéry s materstvom a sama sa označila za „matku vedkyňu“.
