Trump mení kurz: Putinovi ponúka návrat na svetovú scénu, na Zelenského tlačí
Americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch podnikol sériu krokov, ktoré naznačujú výrazné zbližovanie Washingtonu s Moskvou. Rusku ponúka nové hospodárske a diplomatické možnosti, na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zároveň stupňuje tlak, aby pristúpil na mierovú dohodu aj za cenu územných ústupkov.
Trump odsunul bokom uplatňovanie nového zákona o clách voči Rusku, ktorý len nedávno podpísal. Zároveň uzavrel dohodu o nákupe ruskej motorovej nafty a jeho vyjednávači dosiahli predbežnú dohodu týkajúcu sa veľkej časti ruskej energetickej spoločnosti Lukoil.
Americký prezident opakovane kritizuje Zelenského a dokonca vyzval na jeho výmenu. Ukrajinského lídra vykresľuje ako hlavnú prekážku ukončenia vojny, zatiaľ čo zodpovednosť Moskvy za pokračujúce boje zľahčuje.
„Rusko sa, úprimne povedané, v otázke Ukrajiny správalo dobre. V poslednom čase toho veľa nerobilo,“ povedal Trump v pondelok novinárom pred Bielym domom. Jeho vyjadrenie prišlo napriek pokračujúcim ruským raketovým a dronovým útokom na obytné budovy v Kyjeve a ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Trump tiež vyhlásil, že Spojené štáty poskytli Ukrajine rozsiahlu pomoc, ale na oplátku podľa neho nič nezískali. Zelenského obvinil, že vojnu nechce ukončiť, pretože mu zabezpečuje prísun peňazí a zbraní z Európy.
Trumpova administratíva sa podľa denníka The New York Times snaží presvedčiť ukrajinské vedenie, že pokračovanie bojov o okupované územia na východe krajiny nestojí za ďalšie obete a náklady. Americkí predstavitelia naznačujú, že prípadná mierová dohoda by mohla Ukrajine priniesť hospodárske výhody, Washington však presadzuje kompromis, ktorý by do značnej miery vychádzal z ruských požiadaviek.
Táto otázka má byť jednou z hlavných tém utorkového stretnutia v nórskom Osle. Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff sa tam má stretnúť so Zelenským, na diaľku sa má pripojiť aj prezidentov zať Jared Kushner. Nórska vláda oznámila, že na rokovaniach sa zúčastnia aj nórsky premiér Jonas Gahr Støre a fínsky prezident Alexander Stubb. Witkoff a Kushner majú následne v stredu odcestovať do ruského Petrohradu, kde sa plánujú stretnúť s Putinom.
Súčasťou rokovaní by mohlo byť aj prepustenie dlhodobo zadržiavaného amerického občana. Trump v pondelok túto možnosť opäť spomenul, konkrétne meno však neuviedol. Jediným Američanom, ktorého americké ministerstvo zahraničných vecí oficiálne označuje za neoprávnene zadržiavaného v Rusku, je Stephen Hubbard. Ruské úrady ho zadržali v roku 2022 a obvinili z pôsobenia v ukrajinských jednotkách ako žoldniera. Hubbard, ktorý má viac ako 70 rokov, dostal trest presahujúci šesť rokov väzenia.
Snaha o normalizáciu americko-ruských vzťahov sa neobmedzuje len na ukončenie vojny na Ukrajine. Trump už hovorí o možnosti trojstranného stretnutia s Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Rokovanie by sa mohlo uskutočniť na budúci mesiac v Číne popri širšom summite krajín tichomorského regiónu. Americký prezident uviedol, že jednou z tém by mala byť kontrola jadrových zbraní.
Ďalšou príležitosťou na stretnutie troch lídrov by mal byť summit G20, plánovaný o mesiac neskôr v Trumpovom rezorte Doral na Floride. Americký prezident pozval Putina na toto podujatie už pred niekoľkými mesiacmi. Pre Moskvu by takéto stretnutia znamenali významný diplomatický posun – Putin by opäť rokoval s najvýznamnejšími svetovými lídrami napriek pokračujúcej vojne proti Ukrajine.
Zmenu amerického postoja kritizuje Richard Haass, skúsený diplomat, ktorý pôsobil v republikánskych aj demokratických administratívach. „Bezprecedentné je rozhodnutie zmeniť kurz a trestať obeť invázie – Ukrajinu –, zatiaľ čo agresor je odmeňovaný,“ povedal Haass.
Trumpova administratíva pritom naďalej tvrdí, že prípadnú mierovú dohodu budú sprevádzať bezpečnostné záruky, ktoré majú zabrániť ďalšiemu ruskému útoku. Ukrajinskí predstavitelia však pochybujú, či by Washington pod Trumpovým vedením v prípade obnovenia ruskej agresie skutočne prišiel Kyjevu na pomoc.
Americkí predstavitelia považujú súčasnú situáciu za rozhodujúci okamih rokovaní. Podľa nich je teraz na Zelenskom, aby preukázal ochotu dosiahnuť dohodu s Ruskom, aj keby to znamenalo vzdať sa časti ukrajinského územia. Zelenskyj pritom v minulosti pred americkým Kongresom sľúbil, že Ukrajina sa svojho územia nevzdá. V nedeľňajšom rozhovore pre televíziu NBC však pripustil, že bez americkej vojenskej a spravodajskej pomoci by sa jeho krajina ocitla vo veľmi ťažkej situácii. „Samozrejme, aj vo všetkých náročných situáciách existuje šanca. Bez podpory Spojených štátov však budeme mať malú šancu – malú šancu na prežitie,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
