Zdravotníci po útokoch pacientov reagujú na návrhy opatrení
Najskôr si útok opitého pacienta odniesla sestrička z Kramárov, potom personál v Ružinove. To sú len dva známe incidenty z posledných týždňov za múrmi nemocníc. Mnohé na verejnosť ani nepreniknú. Štát preto prišiel s víziou, ako zdravotníkov chrániť viac, no ich želanie je jasné – vrátiť záchytky.
Keď 34-ročný Ír napadol dvoch zdravotníkov, minister Kamil Šaško (Hlas) prišiel so zoznamom riešení skôr, ako pôvodne plánoval. Pred víkendom nariadil štátnym nemocniciam zaviesť štyri opatrenia. Medzi nimi posilnené policajné hliadky, tiesňové tlačidlá na privolanie pomoci, zvukový alarm či kurzy na zmiernenie napätia. Spätná väzba z medicínskeho prostredia je voči niektorým bodom skeptická.
„Ja viem, že sú všelijaké nápady. Kontaktné vesty a všelijaké náramky. Ja vám to poviem z praxe, je to blbosť,“ povedala priamo do očí Šaškovi primárka urgentu Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) – Ružinov Anna Zubková. Jasanie neprišlo ani z prostredia odborárov či súkromných nemocníc.
K napadnutiu sestier a lekárov došlo podľa Policajného zboru od začiatku roka 32-krát. V 23 prípadoch išlo o trestný čin a v deviatich o priestupok. Zdravotníci patria medzi takzvané chránené osoby, čiže majú vyššiu právnu ochranu. Mestská polícia Bratislava uviedla, že do 1. októbra boli mestskí policajti na bratislavských urgentných príjmoch 844-krát, čo je medziročný nárast o 229 situácií.
Tiesňové tlačidlá a policajné hliadky
Pri poplachových tlačidlách sa odborári aj šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko zhodujú, že nejde o zbytočný prvok, no gro incidentov nevyriešia. Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) Michal Gedaj upozornil na časový sklz od stlačenia po zásah bezpečnostnej služby. „Útoky agresorov bývajú bleskové a prichádzajú často bez predchádzajúceho varovania. Vo veľa prípadoch by pracovník SBS prišiel až po akte násilia,“ poukázal. Problémom je podľa neho aj umiestnenie tlačidla – ak je primontované pod stolom v ambulancii a sestrička sa bráni na chodbe, je nepoužiteľné.
Petko kritizuje, aby sa opatrenia zavádzali len do štátnych nemocníc. „Ak to má v budúcnosti fungovať, musí sa to týkať všetkých urgentných príjmov,“ uviedol. Asociácia bude ministra žiadať o nápravu. Odborári sa domnievajú, že postaviť na každý urgent hliadky je personálne nemožné, keďže polícia dlhodobo čelí podstavu. Petko však považuje hliadky za oveľa dôležitejší krok ako tlačidlá, musia sa však pohybovať v okolí všetkých urgentov bez ohľadu na vlastníka.
Sebaobrana a záchytky
Za „absurdný“ nápad považuje kurzy sebaobrany pre zdravotníkov aj šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Argumentuje priemerným vekom zdravotných sestier, ktorý je 50 rokov. „Tieto ženy ideme učiť sebaobranu?“ pýta sa. Školenie na zvládanie krízovej komunikácie však kvituje. „Takéto školenia neodmietam, práve naopak. Môže to byť dobrý doplnok,“ pokračoval.
S Odborovým združením sestier a pôrodných asistentiek sa LOZ zhoduje, že kľúčové by bolo obnovenie takzvaných záchytných izieb. „Je načase, aby sme ich mali aj my,“ podotkol šéf LOZ s tým, že aj pri posledných medializovaných prípadoch zohral úlohu alkohol. Minister Šaško je presvedčený, že zdravotné zariadenie nie je priestorom na záchytnú izbu. „Nemocnica nie je hotelom pre opilcov,“ vyhlásil.
Posledné protialkoholické izby zanikli v roku 2004. Petko hovorí, že o obnovení záchytiek sa hovorí už roky, no zostalo len pri slovách. „Môžu byť veľkým prínosom, ale nie pod rezortom zdravotníctva,“ povedal. Za úspech by považoval, ak by bola v každom kraji minimálne jedna. Gedaj vysvetlil, že pacienti, ktorých reakcie sú neprimerané v dôsledku stresu, vyčerpania či bolesti, na záchytnú izbu nepatria. „Odpoveďou na tento problém nie je represia, ale personálne posilnenie urgentov, zrýchlenie procesov a najmä otvorená komunikácia,“ podotkol.
Kľúčové sú normy
Šéf LOZ tvrdí, že celý problém korení v nedostatku personálu. Zákon, ktorý stanovuje normy na počty sestier, sanitárov a lekárov počas zmien či na urgentoch, sa podľa neho nedodržiava, lebo sa šetrí, a ministerstvo to ignoruje. Domnieva sa, že ak by bol na urgentoch adekvátny počet personálu alebo aspoň predpísaná minimálna norma, útokov by bolo menej. „Agresor, či už pod vplyvom omamnej látky, alebo z nervozity si skôr dovolí na tú jednu sestru, ktorá tam behá po chodbe, ako na dvoch či troch sanitárov a predpísaný počet sestier,“ podotkol odborár.
