Polárnemu víru hrozí rekordne skorý kolaps, varujú meteorológovia
Vo výške približne 30 kilometrov nad Arktídou sa schyľuje k mimoriadnej meteorologickej udalosti. Polárny vír, ktorý počas zimy pomáha udržiavať mrazivý vzduch v polárnych oblastiach, by sa mohol už začiatkom novembra výrazne narušiť. Najnovšie predpovedné modely naznačujú rekordne skoré náhle stratosférické oteplenie. Jeho dôsledky by sa v nasledujúcich týždňoch mohli prejaviť aj v Európe vrátane Slovenska.
Meteorológovia v posledných dňoch pozorne sledujú nezvyčajný vývoj atmosférického prúdenia nad severným pólom. Kým ešte minulý týždeň predpovede naznačovali predovšetkým oslabenie polárneho víru, aktuálne výpočty pripúšťajú oveľa výraznejšie narušenie. Už v prvých novembrových dňoch by mohlo dôjsť k obráteniu západného prúdenia vo stratosfére. Takýto vývoj je charakteristickým znakom veľkého náhleho stratosférického oteplenia, známeho pod skratkou SSW.
Utorkové výstupy ansámblového systému Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) naznačovali tento scenár až v 86 percentách simulácií. Podobný vývoj predpokladajú aj viaceré americké modely GFS a GEFS. Opatrnejší zostáva európsky systém AIFS využívajúci umelú inteligenciu, ktorý však takisto očakáva mimoriadne výrazné oslabenie polárneho víru.
Britský meteorológ James Peacock upozornil, že k veľkému stratosférickému otepleniu by mohlo dôjsť približne 6. novembra. Polárny vír by sa podľa neho mohol výrazne zdeformovať a presunúť mimo oblasti severného pólu.
Takto skoro sa to ešte nestalo
Ak by sa predpoveď naplnila, išlo by o historický rekord. Od začiatku systematických meraní v roku 1959 totiž nebolo veľké náhle stratosférické oteplenie na severnej pologuli zaznamenané tak skoro v novembri.
Podľa databázy Polar Vortex Earth nastali doteraz najskoršie udalosti tohto druhu 28. novembra 1968 a v rovnaký deň v roku 2025. Prípadné obrátenie stratosférického prúdenia okolo 6. novembra by tak doterajší rekord prekonalo približne o tri týždne.
Mimoriadne by bolo aj samotné oslabenie víru bez úplnej zmeny smeru vetra. Historické údaje totiž ukazujú, že v prvej novembrovej dekáde rýchlosť západného prúdenia v sledovanej vrstve od roku 1959 neklesla pod desať metrov za sekundu. Aktuálne modely však počítajú s poklesom až k nule, prípadne s obrátením prúdenia.
Polárny vír pritom za normálnych okolností na jeseň postupne silnie. S ubúdajúcim slnečným žiarením sa stratosféra nad Arktídou ochladzuje a vytvárajú sa podmienky na zosilňovanie západných vetrov.
Za nezvyčajným javom môže byť tlaková výš nad Uralom
Jednu z možných príčin očakávaného vývoja pomenoval americký meteorológ Judah Cohen, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu polárneho víru. Podľa jeho analýz zohráva významnú úlohu mimoriadne silné blokovanie atmosférického prúdenia v oblasti Uralu. Rozsiahla tlaková výš môže podporovať vznik planetárnych atmosférických vĺn, ktoré prenášajú energiu z nižších vrstiev atmosféry do stratosféry. Tieto vlny následne oslabujú západné prúdenie, deformujú polárny vír a môžu vyvolať prudké oteplenie vo výške desiatok kilometrov. Podľa britskej meteorologickej služby Met Office sa počas náhleho stratosférického oteplenia môže teplota v tejto časti atmosféry zvýšiť až o 50 stupňov Celzia v priebehu niekoľkých dní.
Hoci sa vzduch vysoko nad Arktídou prudko otepľuje, pri zemskom povrchu môže mať tento jav opačný dôsledok. Narušenie polárneho víru totiž za určitých okolností zvyšuje pravdepodobnosť vpádov veľmi studeného vzduchu do miernych zemepisných šírok.
Čakajú Slovensko skoré mrazy a sneženie?
Práve možné dôsledky pre počasie v Európe sú najväčšou neznámou. Ak sa narušenie stratosférickej cirkulácie prenesie do nižších vrstiev atmosféry, môže ovplyvniť polohu a intenzitu tryskového prúdenia, ktoré usmerňuje pohyb tlakových útvarov.
Následne sa môžu vytvoriť rozsiahle blokujúce tlakové výše nad Grónskom, severným Atlantikom alebo Škandináviou. Tie dokážu obmedziť prísun mierneho oceánskeho vzduchu a otvoriť cestu studenému prúdeniu zo severu alebo východu.
Pre Slovensko by takáto situácia mohla znamenať výraznejšie ochladenie, nočné mrazy a pri vhodných podmienkach aj sneženie. Zatiaľ však nemožno spoľahlivo určiť, ktorú časť Európy by prípadné vpády arktického vzduchu zasiahli.
Podobný mechanizmus sa prejavil vo februári a marci 2018, keď Európu zasiahla vlna silných mrazov známa ako Beast from the East, teda Beštia z východu. Výrazné stratosférické oteplenie vtedy prispelo k zmene atmosférického prúdenia a následnému prenikaniu studeného vzduchu z východu.
Meteorológovia však upozorňujú, že nie každé narušenie polárneho víru vedie k výraznému ochladeniu v Európe. Rozhodujúce bude konkrétne rozloženie tlakových útvarov a to, či sa zmeny zo stratosféry prenesú až k zemskému povrchu.
