Tvár môže prezradiť, ako dlho budete žiť. Vedci vyvinuli nástroj, ktorý odhaduje riziko úmrtia
Na odhad zdravotného stavu môže v budúcnosti stačiť obyčajná fotografia tváre. Americkí vedci vyvinuli umelú inteligenciu, ktorá dokáže u pacientov s rakovinou odhadnúť riziko úmrtia. Zistili pritom, že ľudia, ktorí vyzerajú staršie, než v skutočnosti sú, môžu mať horšie vyhliadky na prežitie.
Nie každý päťdesiatnik vyzerá na svoj vek. Kým niektorým by ste hádali o desať rokov menej, iní vyzerajú podstatne staršie. Rozdiely nemusia byť len výsledkom genetiky. Na vzhľade sa podpisuje aj životný štýl či zdravotný stav. Môže však tvár prezradiť aj to, ako sa organizmus dokáže vyrovnať s vážnym ochorením?
Vedci z amerického zdravotníckeho centra Mass General Brigham sa rozhodli túto súvislosť preskúmať pomocou umelej inteligencie. Vyvinuli systém FAHR-Face, ktorý sa učil rozpoznávať črty ľudskej tváre na viac ako 40 miliónoch fotografií. Následne ho prispôsobili na dve úlohy. Prvou je odhad veku podľa vzhľadu, druhou predpovedanie rizika úmrtia u pacientov s rakovinou.
Na vývoj druhého nástroja využili viac ako 34-tisíc fotografií onkologických pacientov. Výsledky následne overovali na nezávislých skupinách pacientov zo Spojených štátov a Holandska. Štúdiu zverejnili v odbornom časopise The Lancet Digital Health.
Starší vzhľad, vyššie riziko
Výsledky ukázali, že rozdiel medzi skutočným vekom a vekom odhadnutým umelou inteligenciou môže mať súvislosť s prognózou pacienta. U ľudí s rakovinou liečených ožarovaním v USA, ktorí podľa AI vyzerali najmenej o päť rokov staršie, zaznamenali o 21 percent vyššie riziko úmrtia počas približne štvorročného sledovania. Naopak, pacienti, ktorí vyzerali aspoň o päť rokov mladšie, mali riziko o 17 percent nižšie.
Neznamená to, že vrásky skracujú život alebo že človek s mladistvým vzhľadom má automaticky lepšiu prognózu. Ide o štatistickú súvislosť, ktorá môže odrážať celkovú kondíciu organizmu. Uvedené percentá navyše vyjadrujú relatívne rozdiely v riziku, nie priamu pravdepodobnosť, že konkrétny pacient zomrie.
Zaujímavé je aj to, na ktoré časti tváre sa umelá inteligencia zameriava. Pri odhade veku sleduje najmä vrásky medzi nosom a ústami, čelo a spánky. Model určený na predpovedanie prežitia si však všíma predovšetkým oblasť pod očami a okolie koreňa nosa.
Oba nástroje pritom dokážu zachytiť odlišné informácie. Ich kombinácia priniesla pri vyhodnocovaní zdravotných rizík lepšie výsledky než použitie každého samostatne. Vedcov prekvapilo aj to, že odhady veku zostávali pomerne stabilné napriek rozdielnemu osvetleniu, výrazu tváre či mejkapu.
Odtlačok fajčenia na tvári
Výskumníci skúmali aj súvislosť medzi životným štýlom a vzhľadom. Vyšší odhadovaný vek sa spájal najmä s fajčením, nadmernou konzumáciou alkoholu a užívaním drog. Najvýraznejší rozdiel zaznamenali pri fajčiaroch. Tí, ktorí fajčili aj v čase výskumu, vyzerali podľa AI staršie než tí, ktorí s fajčením skončili. Najmladšie pôsobili ľudia, ktorí nikdy nefajčili.
Technológia by v budúcnosti mohla pomôcť lekárom napríklad pri rozhodovaní, či pacient zvládne náročnú operáciu, chemoterapiu alebo ožarovanie. Dvaja ľudia s rovnakou diagnózou a v rovnakom veku totiž nemusia byť v rovnakej fyzickej kondícii. Fotografia by tak mohla poskytnúť ďalšiu informáciu pri výbere vhodnej liečby.
Od bežného používania v nemocniciach má však systém ešte ďaleko. Ako upozornil profesor Miroslaw Bober z univerzity v Surrey, výskum zatiaľ nepreukázal, že AI dokáže poskytnúť viac užitočných informácií než samotní lekári pri hodnotení zdravotného stavu pacienta. Technológiu bude potrebné ďalej testovať aj na rôznorodejších skupinách ľudí.
Rovnako dôležité je rozlišovať medzi tým, ako staro človek vyzerá, a tým, ako jeho organizmus skutočne starne. AI totiž nevidí do vnútorných orgánov a nedokáže z fotografie určiť, koľko rokov života pacientovi zostáva. Zatiaľ vie len rozpoznať určité vzorce, ktoré sa v skúmaných dátach spájali s vyšším či nižším rizikom úmrtia.
