Dron bez pilota a GPS porazil troch bývalých majstrov sveta
Traja bývalí majstri sveta, roky skúseností a reflexy vycibrené tisíckami letov. Proti nim sa postavil dron, ktorý nepotreboval pilota ani satelitnú navigáciu. Na pretekárskej trati dosiahol rýchlosť 100 kilometrov za hodinu a svojich ľudských súperov porazil. Vedci teraz vysvetlili, ako to dokázal a prečo by podobná technológia mohla v budúcnosti pomáhať aj pri záchrane ľudských životov.
Na prvý pohľad išlo o obyčajné preteky dronov. Súťažiaci mali čo najrýchlejšie preletieť náročnou traťou, vyhnúť sa prekážkam a prejsť všetkými bránami. Rozhodovali zlomky sekundy. Jeden z účastníkov však mal oproti ostatným zásadný rozdiel – nikto ho neriadil.
Dron pomenovaný MonoRace, ktorý vyvinuli výskumníci z holandskej Technickej univerzity v Delfte (TU Delft), sa orientoval pomocou umelej inteligencie. Na medzinárodných pretekoch v Abú Zabí v apríli 2025 dokázal poraziť všetkých súperiacich autonómnych robotov a následne aj troch bývalých majstrov sveta v pretekoch dronov. Podrobnosti o tom, ako sa vedcom podarilo dosiahnuť takýto výsledok, zverejnili 14. októbra 2026 vo vedeckom časopise Science Robotics.
Stačila mu jediná kamera, rozhodoval sa sám
Na úspechu MonoRace je pozoruhodná nielen jeho rýchlosť, ale predovšetkým spôsob, akým sa dokázal pohybovať. Nepotreboval GPS ani vonkajšie kamery, ktoré by sledovali jeho polohu. Vystačil si s jedinou kamerou namierenou dopredu, snímačom vlastného pohybu a malým počítačom na palube.
Kamera mu umožňovala rozpoznávať brány na pretekárskej trati. Snímač zase poskytoval informácie o tom, ako sa dron pohybuje a otáča. Umelá inteligencia tieto údaje spájala, odhadovala polohu stroja a rozhodovala, ako upraviť jeho let.
Celý proces prebiehal pri rýchlosti dosahujúcej 100 kilometrov za hodinu. Výskumníci pritom museli vyriešiť problém, ktorý pozná aj človek. Čím rýchlejšie sa pohybujeme, tým menej času máme na reakciu. Obraz z kamery navyše pri vysokých rýchlostiach môže byť rozmazaný alebo skreslený.
MonoRace sa preto naučil ovládať svoje motory priamo prostredníctvom umelej inteligencie. Tá dokázala vydávať riadiace pokyny až 500-krát za sekundu. Vedci systém najskôr trénovali metódou pokusov a omylov, pri ktorej sa umelá inteligencia postupne učila, aké rozhodnutia vedú k najlepšiemu výsledku.
Dôležité je aj to, že tím si pretekársku trať ani samotný dron nepripravil podľa vlastných potrieb. Podmienky a technické vybavenie určovali organizátori súťaže. Výsledok tak ukázal, že systém dokáže uspieť aj mimo prostredia, ktoré výskumníci sami navrhli.
Prečo je to dôležité aj pre ľudí
Vedci sa nesnažili iba vytvoriť stroj, ktorý vyhrá preteky. Chceli zistiť, či sa robot dokáže rýchlo a presne rozhodovať aj s veľmi obmedzeným technickým vybavením. Práve tento princíp by mohol byť dôležitý pre budúce autonómne stroje.
Drony vybavené podobnými systémami by raz mohli napríklad rýchlejšie doručovať krvné vzorky alebo defibrilátory, prípadne pomáhať pri pátraní po ľuďoch po prírodných katastrofách. Vedci vidia možnosti využitia aj pri autonómnych vozidlách či priemyselných robotoch.
Zaujímavé pritom je, že cieľom nemusí byť vždy čo najvyššia rýchlosť. Rovnaké princípy možno podľa výskumníkov využiť aj na úspornejší pohyb alebo bezpečnejšie ovládanie strojov.
To však neznamená, že dnešný pretekársky dron už dokáže bezpečne lietať nad rušným mestom či samostatne zasahovať pri katastrofách. Úspech na vopred určenej trati ešte nie je dôkazom spoľahlivosti v nepredvídateľnom prostredí. Takéto využitie si vyžiada ďalší výskum a testovanie.
Experiment napriek tomu ukázal významný posun. Umelá inteligencia už nemusí iba spracúvať informácie alebo odpovedať na otázky na obrazovke. Dokáže tiež priamo ovládať fyzický stroj, vyhodnocovať jeho pohyb a reagovať dostatočne rýchlo na to, aby v špecializovanej úlohe prekonala aj skúsených ľudských profesionálov.
