Svet sa rozlúčil s priestupnou sekundou, vedci menia meranie času
Svet sa po viac ako polstoročí rozlúčil s takzvanou priestupnou sekundou. Členské krajiny medzinárodnej organizácie pre miery a váhy vo štvrtok 15. októbra schválili zmenu pravidiel merania času, ktorá má zabrániť problémom v počítačových systémoch, telekomunikáciách či finančnej infraštruktúre.
Rozhodnutie nadväzuje na dlhoročnú diskusiu o tom, ako zosúladiť presný atómový čas s časom odvodeným od rotácie Zeme.
Prečo priestupné sekundy vznikli
Priestupné sekundy sa používali od roku 1972 na zosúladenie svetového koordinovaného času (UTC), založeného na mimoriadne presných atómových hodinách, s astronomickým časom odvodeným od rotácie Zeme. Naša planéta sa totiž neotáča úplne rovnomerne. Rýchlosť jej rotácie ovplyvňujú napríklad gravitačné pôsobenie Mesiaca, pohyby v zemskom jadre či presuny vody a ľadu na povrchu.
Od zavedenia systému pridali časomerači k svetovému času celkovo 27 priestupných sekúnd. Posledná pribudla na konci roka 2016. Bežní ľudia si tieto zmeny spravidla nevšimli, pre počítače však mohli predstavovať vážny problém. V roku 2012 spôsobila pridaná sekunda výpadky internetových služieb Reddit a LinkedIn a narušila aj rezervačný systém leteckej spoločnosti Qantas. Problémy sa zopakovali pri niektorých službách spoločnosti Cloudflare v roku 2016.
Korekciu odložia na vzdialenú budúcnosť
Situáciu skomplikovalo aj to, že Zem sa v posledných rokoch prechodne otáčala rýchlejšie. Odborníci preto začali upozorňovať na možnosť, že by bolo po prvý raz potrebné jednu sekundu z hodín odobrať. Takzvaná záporná priestupná sekunda sa nikdy nepoužila a jej dôsledky pre digitálnu infraštruktúru neboli v praxi otestované. Podľa odhadov existovalo približne 30-percentné riziko, že takáto úprava bude potrebná do roku 2035.
Nové pravidlá umožnia, aby sa rozdiel medzi koordinovaným svetovým časom a časom odvodeným od rotácie Zeme postupne zväčšil až na jednu hodinu. Namiesto častých sekundových zásahov sa tak prípadná korekcia odloží na veľmi vzdialenú budúcnosť. Podľa Patrizie Tavellovej z Medzinárodného úradu pre miery a váhy by dosiahnutie hodinového rozdielu mohlo trvať viac ako tritisíc rokov.
Výhrady odborníkov aj dopady na technológie
Nie všetci odborníci však zmenu podporovali. Profesor vesmírnej geodézie Marek Ziebart z University College London upozornil, že doterajší systém fungoval a zachovával priame prepojenie medzi občianskym časom a rotáciou Zeme. Zrušenie priestupných sekúnd si podľa neho tiež vyžiada úpravy niektorých technológií a softvéru.
Pre bežných ľudí sa pritom nič zásadné nezmení. Hodiny na telefónoch, počítačoch či domácich spotrebičoch budú ukazovať čas rovnako ako doteraz. Zmena sa odohrá predovšetkým v zákulisí globálnych technologických systémov, ktoré potrebujú čo najpresnejšiu a predvídateľnú synchronizáciu.
