Bulharský futbal smúti po strate legendárneho brankára
Bulharský futbal prežíva ťažké chvíle, keď 31. marca 2026 zasiahla správa o smrti Borislava Mihajlova, bývalého kapitana národného tímu Bulharska a významnej osobnosti v histórii bulharského futbalu. Jeho rodina oznámila, že vo veku 63 rokov podľahol vážnym zdravotným problémom, ktoré sa vyvinuli po mozgovej príhode, následkom ktorej bol hospitalizovaný a jeho stav sa postupne zhoršoval.
Mihajlov, ktorý sa narodil 12. februára 1963 v Sofii, patril medzi najlepších brankárov, ktorých Bulharsko kedy malo. Svojou kariérou sa zapísal do histórie futbalu, najmä keď sa stal kapitánom reprezentácie na majstrovstvách sveta 1994 v USA, kde bulharský tím prekvapil svet a dosiahol senzačné štvrté miesto. V národnom tíme odohral celkovo 102 zápasov, z čoho v 60-nich mal na svojich ramenách kapitánsku pásku, čím dosiahol bulharský rekord.
Na klubovej úrovni Mihajlov prešiel rôznymi tímami, pričom začínal ako mládežník v Levski Sofia, kde s tímom získal tri majstrovské tituly a niekoľko národných pohárov. Okrem Levski mal na svojom konte aj pôsobenie v klube Botev Plovdiv a Slavia Sofia, a nielen to, zahraničné angažmány v portugalskom Belenenses, francúzskom Mulhouse, anglickom Readingu a švajčiarskom Zürichu. V roku 1986 bol vyhlásený za Futbalistu roka v Bulharsku.
Po skončení aktivnej kariéry sa Mihajlov stal aktívnym v oblasti futbalovej administratívy. Pôsobil ako viceprezident Bulharského futbalového zväzu (BFU) od roku 2001, a od novembra 2005 sa stal jeho prezidentom. Na tejto pozícii jeho pôsobenie trvalo do októbra 2019, kedy sa jeho kariéra viedla k nečakanému zvratu po rasistickom škandále počas jedného z kvalifikačných zápasov, po ktorom svoju funkciu zanechal. Avšak, na jeseň 2021 sa na pozíciu prezidenta opäť vrátil a stal sa najdlhšie slúžiacim prezidentom BFU.
V priebehu svojej kariéry bol uctievaný ako jeden z najvýznamnejších športovcov v krajine, pričom jeho prínos pre bulharský futbal zostane nezmazateľne zapísaný. Mihajlov bol držiteľom mnohých ocenení, vrátane Rádu Starej planiny 1. stupňa. Jeho dedičstvo žije aj jeho synom Nikolajom, ktorý pokračuje v rodinnej tradícii v športe. V tejto smútočnej dobe zostávajú mnohí fanúšikovia bulharského futbalu s hlbokým pocitom straty, akú prináša odchod takého velikána.
