Parkinsonove zákony v zdravotníctve: Hrozivá reflexia systému
Vo svete, kde sú normy neustále porušované a nároky na kvalitu služieb sa zdajú byť len prázdnymi frázami, rezonuje otázka o skutočnej hodnoty nášho zdravotníckeho systému. Parkinsonove zákony, majúce svoj pôvod pred polstoročím, sa dnes javia ako desivá predpoveď budúcnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Byrokracia, ktorá ničí
Ešte dnes sa pohybujeme v prostredí, kde je byrokracia kráľom a efektivita pre chudobné poddané. Kto by si pomyslel, že v nejakom čase by sme sa mohli vrátiť späť? Súčasné zdravotné zariadenia akoby sa stali žijúcimi dôkazmi Parkinsonovho zákona o nevyhnutnej expanzí byrokracie. Rôzne vrstvy administratívy znemožňujú lekárom a zdravotným sestrám vykonávať svoju prácu efektívne, zatiaľ čo pacienti sa stávajú obetami tohto dezolátneho systému.
Cynizmus v zdravotnej starostlivosti
Obzvlášť smiešny paradox vidíme v nemocnici na Mickiewiczovej, zasľúbenej lokalite Bratislavy. Je to skutočne útočisko pre pacientov, alebo miesto, kde sa ošetruje apatia? Pri vstupe do tejto ustanovizne sa návštevník ocitne v schátralých priestoroch, ktoré sú nanajvýš nevhodné pre akúkoľvek modernú zdravotnú starostlivosť. Tieto steny však nesú viac než len opadaný náter; sú svedkom zlyhaní reformy, hromadenia konfliktov záujmov a systematického odmietania zmeny.
Vzácne výnimky v beznádeji
V kontraste k týmto zúfalým podmienkam však zdravotníci, ktorí tam pracujú, prinášajú aspoň náznak nádeje. Ich odbornosť či nasadenie sú naozaj obdivuhodné, no v rámci rozpadávajúceho sa systému to vyzerá ako boj proti veterným mlynom. Každý, kto sa dostane do styku s ich starostlivosťou, si môže pýtať, prečo je to tak – akoby sa aj napriek obmedzeniam snažili o niečo ako zázrak.
Prižmúrené oči governérstva
Koľkokrát sa už plánovalo zatvorenie tejto nemocnice? Odpoveď sa dá získať z opakovaných cyklov bezúspešných reforiem. V politike sa často hovorí o ekonomickej výhodnosti rekonštrukcií, no je to len lož, ktorá sa snaží zakryť skutočnosť. Bez akýchkoľvek hmatateľných výsledkov a s prázdnymi sľubmi sa ministerstvo zdravotníctva stáva iba ďalším elementom v tejto zložitej rovnici zdravia.
Fiktívne príležitosti a podmienky
V prípade schvaľovania takzvanej premiérskej renty sa opäť dostávame do dôverného priestoru politického cynizmu. Ak by sa projekt mal zachovať, mal by byť viazaný na podmienku, že jeho poberateľ sa bude liečiť POUZE v tejto „Mickievičke“. To by jeho poberateľovi mohlo dať zmysel; niečo, čo pokrýva šedivé falošnosti a nabáda na zodpovednosť.
Záver v tme svetla
Parkerove zákony sa v súčasnom zdravotníctve nezačínajú ani nekončia len tak zo srandy. Vydržia tu, kým sa politika neuzná, že jej nedostatočné zásahy sú z väčšej časti fatálne neúčinné. Možno, len možno, prichádza čas, kedy sa už nebudeme musieť smiať nad tragédiou, ale premýšľať o tom, ako ju už konečne zmeniť. Držme si palce.
Sursa: nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/761412-parkinsonove-zakony-priklady-zo-zdravotnictva/
