Šimečka a Naď spojili sily, no riskujú. Politológovia upozorňujú na nečakaný problém
Progresívne Slovensko (PS) a Demokrati ohlásili spoločnú volebnú koalíciu. Lídri Michal Šimečka a Jaroslav Naď už načrtli, ako má spolupráca vyzerať v praxi. Kandidátna listina bude vystavaná v pomere 4:1, Demokratom by tak mala pripadnúť pätina pozícií, teda približne 30 miest. Kandidátku povedie Michal Šimečka, Jaroslav Naď získa najvyššie postavenie spomedzi Demokratov. Detaily fúzie chcú dolaďovať v priebehu najbližšieho polroka.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity v Prešove hovorí, že prenechanie pätiny miest sa PS oplatí. „Zbaví sa konkurencie, kde by sa mohli prekrývať voliči, zabezpečí, aby neprepadli hlasy Demokratov, lebo tam nebola istota, že by prekročili volebné kvórum,“ uviedol pre Pravdu. PS obsadzuje posledné mesiace v prieskumoch vrcholné priečky, Demokrati sa pohybujú okolo piatich percent. Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave je preto takéto spájanie logické. „Stále nevieme, ktoré sú to miesta, koľko z nich je na zvoliteľných miestach a navyše netušíme, či sa vládnej koalícii podarí či nepodarí zasiahnuť do možnosti preferenčným hlasovaním upravovať poradie kandidátov,“ uviedol pre Pravdu.
Nejde pritom o prvé predvolebné spájanie, do ktorého sa PS pustilo. Prvý raz to skúšalo so stranou Spolu v roku 2020. Experiment sa skončil neúspechom a na vstup do parlamentu im chýbali len stovky hlasov. Volebný prah v prípade dvoj- a trojkoalície je sedem percent. Štvorkoalície a širšie formáty musia získať minimálne desať percent hlasov.
Cirner si myslí, že tentoraz si to PS už prepočítalo a obdobný scenár nehrozí. „Rizikami sú dva poslanecké kluby a v podstate dvaja koaliční partneri majúci požiadavky personálne aj programové. Ich voľbou vlastne volíte dve strany, ktoré sú rôzne,“ podotkol. Na vznik poslaneckého klubu je potrebných minimálne osem poslancov, čo znamená, že minimálne toľkí zo spoločnej kandidátky budú zastupovať Demokratov.
Štefančík hovorí, že pri koalíciách je vždy viacero rizík. Prvou hrozbou je, že namiesto nárastu príde odlev časti voličov. Jednu aj druhú stranu totiž môžu podporovať voliči, ktorí pociťujú antipatie k lídrom druhej strany, a rozhodnú sa podporiť tretí subjekt. Druhá skupina rizík je spojená s povolebným pôsobením v parlamente. „Takéto koalície totiž môžu priniesť do parlamentu viac nestability a chaosu ako stabilnej spolupráce. Stačí sa pozrieť do poslaneckých klubov SNS, Hlasu či Hnutia Slovensko. Takéto spojenectvo – pri dobrej komunikácii – však v konečnom dôsledku môže dosiahnuť efekt snehovej gule,“ vyzdvihol bratislavský politológ.
Cirner neočakáva, že by PS prišlo spájaním o časť voličov alebo tým oslabilo svoju identitu. Tá sa mení už posledné štyri roky, odkedy sa Šimečka stal jeho predsedom. Tlačí sa viac do politického stredu, obrusuje svoje ideologické hrany a prijalo viacero umiernených liberálov, čo spojenectvo s Demokratmi ešte umocňuje. „Chcú byť veľkou stranou, ktorá je široko rozkročená a cielia na mnohé voličské skupiny. Uvidíme, či sa im to podarí,“ hovorí prešovský politológ.
Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka sa domnieva, že ten, kto môže stratiť časť elektorátu, budú naďovci. „Predpokladám, že časť potenciálnych voličov Demokratov zostane strane lojálna aj po vytvorení volebnej koalície s PS. Časť ich podporovateľov ale pravdepodobne prejde k iným stranám,“ uviedol Řádek pre Pravdu. Profitovať môžu liberáli v SaS a konzervatívni sympatizanti Demokratov môžu pokukovať aj po KDH. „Nedá sa totiž vylúčiť, že voliči Demokratov a prípadne aj progresívcov sa môžu rozdeliť aj tak, že žiadnej strane nový poslanecký mandát nevznikne,“ poukázal.
Šimečka v nedeľu upozornil, že nejde o spájanie strán a pomenoval, v čom vidí rozdiel on. „PS je a zostane liberálnou stranou a Demokrati sú súčasťou Európskej ľudovej strany. Po voľbách budú strany pôsobiť samostatne a partnersky,“ upozornil líder PS. Finálna podoba kandidátky sa ešte bude dohadovať, časový priestor chcú nechať aj iným stranám, ak by sa k nim chceli pridať. Podľa Štefančíka by jedným z adeptov mohla byť Maďarská aliancia, keďže hlas maďarského voliča je v každej voľbe veľmi dôležitý. Cirner hovorí, že ak chcú byť lídrami opozície a udávať tón, mali by apelovať na spájanie. „Vieme, že to bude ťažké, lebo SaS, KDH ani Hnutie Slovensko sa pravdepodobne nepridajú a mohlo by to byť aj kontraproduktívne. Čo sa dalo, asi urobili,“ dodal.
