Zvrátené ľudské safari: Bohatí turisti zneužívali vojnu na Balkáne
Vďaka novým odhaleniam vychádza na povrch ohavná realita z čias obliehania Sarajeva, keď sa niekoľko bohatých Talianov a cudzincov rozhodlo využiť vojenský konflikt pre svoju zvrhlú zábavu. Práve v rokoch 1993 a 1994, kedy bosnianski Srbi obliehali toto mesto, sa zformovala skupina, ktorá za nehumánne konanie platila nemalé sumy, údajne až 90-tisíc dolárov, aby mohli ostreľovať nevinných civilistov, vrátane žien a detí.
Tento škandál, známy pod pomenovaním „sarajevské safari“, dostal do pozornosti prokuratúru v Miláne, ktorá je v súčasnosti poverená jeho vyšetrovaním. Novinár Ezio Gavazzeni, ktorý sa podujal na odhalenie týchto hrôz, opisuje situáciu ako „vražednú turistiku“, keď si niektorí bohatí jednotlivci s „dobrou povesťou“ užívali zabíjanie civilistov z výšok, pričom sa bez ostychu vracali do svojich normálnych životov po víkendoch strávených na „love“ v Bosne.
Pri obliehaní Sarajeva, ktoré trvalo neuveriteľných 1 425 dní, falšovali životy a osudy tisícov obyvateľov. Neozbrojení civilisti sa stali terčom zábavy pre tých, ktorí by mali byť považovaní za právne a morálne zodpovedných. To, čo Gavazzeni odhalil, je mrazivé – niektorí z týchto páchateľov sa dodnes nachádzajú v mocenských štruktúrach, pričom ich zločiny sa zdanlivo utápajú v hlbokých vodách zabudnutia.
Počínanie týchto vrahov nielenže podkopáva akúkoľvek predstavu o etike v čase vojny, ale je aj jasným indikátorom hodnotového úpadku spoločnosti, ktorá dovnútra nepustila pravdu o zločincoch, ktorí sa ukrývali za maskou turizmu.
Vyšetrovateľmi boli spísané správy, ktoré informovali o desiatkach strelcov, pričom Gavazzeni uvádza, že medzi nimi boli aj priaznivci extrémne pravicových hnutí z Talianska, Španielska a Francúzska. Komplikovaná sieť pôsobenia a krytia bola pre páchateľov priam ideálna – s využitím politického a hospodárskeho vplyvu.
Čo svedci z tohto obdobia potvrdzujú, je pre niektorých ťažké uchopiť. Historici, sporadicky zmienky o „lovcoch“ skryto spomínali, no až teraz, v kontexte vyšetrovacieho procesu, sa stávajú predmetom vážnej diskusie. Prípad sa dostal do pozornosti odbornej verejnosti a generálny prokurátor v Sarajeve, ktorý zatiaľ vyšetrovaniu prikazuje, neposkytol jasné smerovanie do tejto temnej kapitolá európskej histórie.
Bez ohľadu na to, či sa vydajú po stopách týchto zločincov, ostáva otázne, akú svedomitosť majú súčasní politici, ktorí si takto mohli vylepšiť reputáciu, ale aj diskreditovať spravodlivosť vo svojej krajine.
Situácia vyvoláva naliehavé debaty o zodpovednosti a morálke a podnecuje nutnosť vyšetrovania, ktoré môže odhaliť viac než len históriu vojenského konfliktu; môže svetu priniesť na svetlo skrývané zločiny, ktoré by mali byť potrestané.
