Vzácny Boeing 707 na radare nebol, spotterka ho zachytila náhodou
Letecká fotografka Marianna Krenarová (31) sa venuje planespottingu štyri mesiace a jeden týždeň. Za ten čas stihla zachytiť gigantický Antonov, lietadlá Emirates a Etihad aj vzácny Boeing 707, ktorý sa na Flightradare vôbec nezobrazoval. V rozhovore vysvetľuje, ako sa z obáv z lietania dostala až do kokpitu akrobatických lietadiel, prečo pri letiskovom plote čaká hodiny aj v zlom počasí a čo sa deje za plotom bratislavského letiska.
K letectvu sa dostala cez podcast Pozri, ja už letím, ktorý počúvala dva roky. Práve vďaka nemu postupne stratila strach z lietania. Svoj prvý let absolvovala s pilotkou Sandrou Sandtnerovou, let trval približne hodinu a viedol z Dubovej ponad Bratislavu. Nasledoval zážitkový let lietadlom Zlín na leteckom dni v Očovej a tretí let s pilotom Kristiánom z Aeroklubu Partizánske. Potom si kúpila fotoaparát a začala fotiť lietadlá.
Ako hovorí, za planespottera sa dnes môže označiť každý, kto zverejní fotografiu lietadla z mobilu. Rozdiel medzi mobilom a profesionálnou technikou je podľa nej viditeľný najmä pri veľkom priblížení, v náročnejších svetelných podmienkach a pri požiadavke na maximálne detaily. Fotografiu podľa nej robí fotograf, nie cenovka na fotoaparáte, preto nemá zmysel čakať na najdrahšiu výbavu.
Na letisko chodí najmä vtedy, keď je naplánovaný špeciálny prílet alebo lietadlo, ktoré ešte nemá vo svojej zbierke. Slabosť má aj pre červené záchranárske vrtuľníky ATE, ktoré niekoľko týždňov naháňala okolo letiskového plota, až sa jej ich podarilo zachytiť priamo nad sebou.
Spotteri podľa nej používajú rádiový skener, teda prijímač, nie vysielačku. Letecké frekvencie sú určené na komunikáciu oprávnených osôb a zložiek, spotteri komunikáciu iba pasívne počúvajú. Aj krátke neoprávnené vysielanie na leteckej frekvencii môže mať právne následky, v závislosti od okolností môže ísť aj o trestný čin.
Piloti podľa jej skúseností spotterov pri vzlete a pristátí nesledujú, pretože sa musia maximálne sústrediť na prácu. Pozdraviť ich môžu počas rolovania po taxi dráhe. Výhodou bratislavského letiska je, že taxi dráha k dráhe 31 vedie veľmi blízko vyhliadkovej plošiny. Keď sa čakalo na Antonov, pri plote stálo približne dvesto ľudí a prekvapený pilot Ryanairu, ktorý pristál tesne pred ním, jej potom sám napísal, že dav si všimol.
Väčšina ľudí, ktorí pri príletoch vzácnych lietadiel stoja pri plote, podľa nej nie sú spotteri, ale rodiny s deťmi a zvedavci. Najradšej fotografuje sama alebo v malej skupine známych spotterov. Raz sa jej stalo, že tesne pred pristátím lietadla jej fotoaparát vypovedal službu, hoci displej ešte ukazoval dve paličky batérie. Fotografie sa jej vtedy už nepodarili.
Medzi jej najlepšie zážitky patrí 29. júl 2026, keď sa dozvedela, že na letisku sú lietadlá Emirates a Etihad. Z domu vystrelila s mokrými vlasmi a o desať minút sedela v taxíku. Obe lietadlá vzlietali z dráhy 13 priamo oproti vyhliadke pár hodín pred západom slnka. Na vyhliadke pritom čakala ešte asi dve hodiny, pretože odlet nebol verejne známy.
Najviac si cení fotografiu, ktorá vznikla v prvom týždni s novým fotoaparátom. Odfotila všetko, čo bolo na Flightradare, a zrazu začula zvláštny zvuk a zahliadla veľké sivé vojenské lietadlo so štyrmi motormi, z ktorých sa dymilo. Keďže nebolo na radare, napadlo jej, či nejde o núdzové pristátie. Až keď prišiel ďalší spotter a takmer mu vypadli oči, pochopila, že náhodou odfotila vzácny Boeing 707. Fotografia nie je technicky dokonalá, no otvorila jej dvere do slovenskej planespotterskej komunity.
Ako najbizarnejšiu skúsenosť spomína 7. september 2026, keď z Bratislavy odlietal Boeing 707 KC-707. Na letisko vtedy prišli slovenskí spotteri, množstvo Rakúšanov aj niekoľko Maďarov. Rakúšania obsadili celú vyhliadkovú plošinu a domáci spotteri skončili dole pri plote, no nakoniec si našla svoje miesto a zábery sa podarili.
Fotografie upravuje v Lightroome. Z funkcií využívajúcich umelú inteligenciu používa iba odstránenie šumu a doostrenie. Ak záber nevyjde, väčšinou putuje do koša. Nadchla ju aj letecká akrobacia, fotografovala Martina Šonku a Jána Sobotku na Air Race Jasná a po fotení ju posádka vzala na krátky akrobatický let ako odmenu. Zvládla približne 12 minút a preťaženie 5G. Do budúcnosti by sa fotografovaniu lietadiel chcela venovať profesionálne, zatiaľ spolupracuje formou barteru, pri ktorom svoju prácu vymieňa za letové hodiny.
