Štart rakety Artemis II vyvolal rozsiahle poruchy ionosféry nad Severnou Amerikou
Po štarte rakety SLS s posádkou misie Artemis II z Floridy 1. apríla 2026 zaznamenali vedci tri rozsiahle poruchy ionosféry nad Severnou Amerikou. Mohli by ovplyvniť presnosť satelitnej navigácie vrátane signálov GPS. Výsledky zverejnil medzinárodný tím výskumníkov v časopise Geophysical Research Letters.
Autori štúdie vrátane Charlesa Lina z taiwanskej National Cheng Kung University analyzovali zmeny v množstve voľných elektrónov v hornej atmosfére pomocou pozemných prijímačov satelitných navigačných signálov. Ionosféra je časť atmosféry, v ktorej slnečné žiarenie oddeľuje elektróny od atómov a molekúl. Obsahuje preto elektricky nabité častice, ktoré ovplyvňujú šírenie rádiových vĺn. Patria medzi ne aj signály systému GPS a ďalších družicových navigačných systémov.
Prvú poruchu vyvolal samotný štart rakety SLS. Výskumníci zaznamenali akustické a gravitačné vlny, ktoré sa šírili ionosférou. Oveľa výraznejšie zmeny však nasledovali približne o dve hodiny neskôr pri manévri zvyšovania apogea, teda najvzdialenejšieho bodu obežnej dráhy od Zeme. Pri ňom sa opäť zapálil motor horného stupňa rakety. Vzniknutá porucha sa rozšírila cez približne 50 stupňov zemepisnej dĺžky naprieč Severnou Amerikou.
Tretie narušenie nastalo 2. apríla počas zážihu hlavného motora kozmickej lode Orion, ktorý nasmeroval astronautov na dráhu k Mesiacu. Bolo podobné predchádzajúcemu, ale slabšie.
Vedcov prekvapilo, že neskoršie manévre vyvolali až deväťkrát intenzívnejšie poruchy než štart podstatne výkonnejšej rakety. Rozhodujúci teda nie je iba celkový výkon motorov, ale aj výška, v ktorej pracujú, a spôsob, akým odovzdávajú energiu okolitému prostrediu.
Dôležitou otázkou zostáva vplyv týchto porúch na satelitnú navigáciu. Signály GPS prechádzajú ionosférou, ktorá ovplyvňuje čas ich šírenia. Ak sa jej vlastnosti rýchlo menia a prijímač nedokáže odchýlky správne korigovať, môže vzniknúť chyba pri určovaní polohy. Charles Lin upozornil, že poruchy ionosféry môžu spôsobiť dodatočné chyby pri určovaní polohy. Pri bežnej satelitnej navigácii sa presnosť pohybuje v jednotkách metrov, špecializované systémy však dokážu pracovať aj s centimetrovou presnosťou. Ak by narušenie signálu vyvolalo väčšiu odchýlku, mohlo by to predstavovať problém napríklad pre autonómne vozidlá pri jazde vo zvolených jazdných pruhoch.
To však neznamená, že Artemis II skutočne spôsobila nebezpečné manévre vozidiel. Moderné autonómne systémy navyše kombinujú satelitnú navigáciu s kamerami, radarmi a ďalšími senzormi. Autori štúdie zatiaľ nespresnili konkrétne chyby navigácie ani nezdokumentovali rozsiahly výpadok GPS. Ich merania preukázali narušenie ionosféry, nie jeho priame následky pre používateľov navigačných zariadení.
