EÚ drží kľúč od ruských peňazí, Trump ani Putin si na Ukrajine nemôžu presadiť všetko
Rokovania o budúcnosti Ukrajiny nezastavili ani rozhovory v Abú Zabí. Trojstranné americko-ukrajinsko-ruské stretnutie síce prinieslo ďalšiu výmenu väzňov, ale k širšej dohode ani k prímeriu neviedlo. Moskva prímerie naďalej odmieta, hoci Kyjev s ním súhlasil už vlani na jar.
Do popredia sa dostáva otázka, aký mandát budú mať pri rokovaniach vyslanci prezidenta Donalda Trumpa – jeho zať Jared Kushner a podnikateľ s nehnuteľnosťami Steve Witkoff. Tí sa po rokovaniach v Spojených arabských emirátoch presunuli do Moskvy na stretnutie s Vladimirom Putinom a odtiaľ mieria do Írska za ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Kongres môže Trumpovi zviazať ruky
Do hry vstúpila porážka republikánov vo voľbách do Snemovne reprezentantov a Senátu, ktoré sa konali 3. novembra. Ukrajinci aj mnohí európski spojenci Kyjeva sa obávajú, že by sa Trumpova vláda mohla pokúsiť presadiť veľkú dohodu s Moskvou, ktorá by prospela ruskému diktátorovi.
Americký politológ Steven Greene zo Severokarolínskej štátnej univerzity si však myslí, že Trump má po kongresových voľbách do istej miery zviazané ruky. Šéf Bieleho domu má v zahraničnej politike rozsiahle právomoci, no keby sa príliš usiloval vyjsť ruskému vládcovi v ústrety, narazil by na odpor nemalej časti politickej scény vrátane mnohých republikánov.
„Myslím si, že Trump už môže odpísať nejakú veľkú dohodu s Ruskom, ktorá by sa páčila Moskve. Takáto prípadná snaha by k ničomu neviedla. Aj teraz v Kongrese existuje silná väčšina podporujúca Ukrajinu,” povedal Greene pre Pravdu s tým, že v Kongrese by sa mohla nájsť aj väčšina schopná zvrátiť prezidentove rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky.
Bez prielomu, len ďalšia výmena väzňov
Najviditeľnejším výsledkom stretnutia v Abú Zabí je ďalšia dohodnutá výmena väzňov medzi Kyjevom a Moskvou. Bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine John Herbst to označil za úspech vzhľadom na zneužívanie, ktorému ukrajinskí väzni čelia v ruskom zajatí.
Zelenskyj podľa Herbstových slov privítal diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, pričom Washington údajne opätovne ponúka model podľa vzoru článku 5 NATO. Herbst si však myslí, že Putin by s tým mohol súhlasiť len vtedy, keby sa Ukrajina vzdala ďalšieho územia. Bývalý veľvyslanec USA pri OBSE Michael Carpenter zdôraznil, že rokovania sa predvídateľne skončili bez prielomu.
Rusi ukazovali mapy s neexistujúcimi ziskami
Ruskí vyjednávači v Abú Zabí prezentovali mapy s neexistujúcimi územnými ziskami. Podľa Inštitútu pre štúdium vojny bude Moskva pravdepodobne pokračovať v tomto prístupe a tvrdiť, že štyri ukrajinské regióny patria Rusku. V skutočnosti však okupuje celý iba jeden z nich.
Podľa odhadov ISW ukrajinské sily ovládajú 20,12 percenta Doneckej oblasti, 24,42 percenta Záporožskej oblasti a 30,11 percenta Chersonskej oblasti. V Luhanskej oblasti tento podiel predstavuje 0,38 percenta.
Šéf Kremľa Vladimir Putin navyše navrhol uskutočniť humanitárnu misiu v Kosťantynivke v Doneckej oblasti a tvrdí, že mesto ovládajú ruské sily. Podľa Kyjeva v meste naďalej pôsobia aj ukrajinské jednotky. Putin navrhol, aby na organizácii misie spolupracovali ukrajinský a ruský ombudsman pre ľudské práva, pričom na odmínovanie okolia by Moskva potrebovala päť dní.
Europa má v rukách sankcie aj zmrazené aktíva
Hoci Európa nesedela priamo za rokovacím stolom v Abú Zabí, má zásadné páky na ovplyvnenie rokovaní. Upozornila na to šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.
„Rusko od týchto rozhovorov očakáva zrušenie sankcií, ako aj uvoľnenie zmrazených aktív. Ide o rozhodnutia Európy. Nemôže ich prijať nikto iný než Európa. Rusko nechce rokovať s Európou, pretože je jednoduchšie rokovať so Spojenými štátmi,” povedala Kallasová pre televíziu France 24.
Debata o tom, kto by mal Úniu zastupovať, je intenzívna a očakáva sa, že bude jednou z tém aj na schôdzkach v Dubline, kde sa dnes koná summit Európskeho politického spoločenstva a zajtra neformálne stretnutie lídrov členských krajín EÚ. Slovensko v Írsku zastupuje premiér Robert Fico.
Najčastejšie sa hovorí o fínskom prezidentovi Alexandrovi Stubbovi a talianskej premiérke Giorgii Meloniovej. Estónsky premiér Kristen Michal však pre agentúru AFP uviedol, že EÚ má na zastupovanie určených ľudí – predsedu Európskej rady Antónia Costu a Kallasovú. „Zastupovať by nás mali ľudia, ktorí sa zodpovedajú Európe, a nie tí, ktorí sú po chuti Putinovi,” vyhlásil.
