Trump stavil na ruskú naftu, Putin si z neho strieľa
Vyhlásenie amerického prezidenta Trumpa o nákupe ruskej ropy a energetickom prímerí šokovalo celý svet. Nákup ruskej ropy do USA je jasným porušením sankcií proti Rusku, na ktorom si Západ zakladá. O energetickom prímerí akoby v Kremli ani nepočuli. Bombarduje sa ďalej.
Sankcie môžu byť síce prehnané a neúčinné, ale keď sme sa k nim raz odhodlali, treba ich dodržiavať – nie jednostranne porušovať. Moskve a celému svetu sme potom len na smiech.
Trumpovi však tečie do topánok. Ceny ropy, benzínu a najmä nafty prudko stúpajú. A voľby do Kongresu sa blížia. Trumpovým kandidátom hrozí drvivá porážka. Republikánskej strane a Bielemu domu zase strata väčšiny v Snemovni reprezentantov i v Senáte. Preto je jeho krok logický. Snaží sa nadbiehať americkému voličovi. Cena benzínu hrá v Amerike podstatnú úlohu.
Nafty je nedostatok. No nielen preto, že Kyjev efektívne bombarduje rafinérie hlboko na ruskom území. Hlavnou príčinou je vojnové dobrodružstvo, ktoré rozohrali Trump s Netanjahuom na Blízkom východe. S dlhodobou blokádou Hormuzského prielivu Iránom vôbec nepočítali. Topiaci sa politik v Bielom dome sa aj slamky chytá.
Či mu však Putinova nafta pomôže, je otázne. Lebo dohodnuté dodávky nie sú veľké. Aj tak však môžu zapchať dieru na trhu a znížiť cenu. Ak teda nafta nakoniec dorazí, lebo u Putina si nemôžeme byť ničím istí.
Čo sa týka energetického prímeria, v Moskve sa tvária, že o ničom nevedia. Aspoň sa zdá. Kyjev na dva dni útoky na energetickú infraštruktúru a rafinérie zastavil, reciprocity sa nedočkal. Ruská armáda bombarduje podľa plánu. Pomstí sa za poníženie, ktoré jej Ukrajina pripravila. A počas zimy by malo byť ešte horšie – Moskva mieni vyradiť až 90 % energetickej sústavy v niektorých oblastiach.
Napriek tomu rokovania medzi USA a Ruskom zintenzívneli. Európa je celkom mimo. Hoci varovania, na čo všetko môže Rusko v Európe zaútočiť, sa množia, skutočná hrozba je otázna. Aj Putin vie, že ruská armáda je slabšia. Ani skrytá hybridná vojna mu už nemusí zahrať do karát, pretože vopred bolo ukázané prstom, kto bude vinníkom.
Čo však zaráža, je fakt, že hybridné útoky majú spôsobovať ruskí občania alebo nimi najatí zločinci v Európe. Ako je možné pri siláckych rečiach a balíkoch sankcií, že sa po EÚ voľne špacírujú agenti tajných ruských služieb? Kto im dáva do únie víza? Európski lídri by si mali spytovať svedomie.
Žiadnu spätnú väzbu však nemajú. Iba pribúda nafúkanosť. Nemeckému kancelárovi Merzovi klesla dôveryhodnosť na približne 15 %, francúzsky prezident Macron je na tom len o máličko lepšie. Otázka znie, či nejde o spojené nádoby.
My na Západe jedno nechápeme. Domnievame sa, že všetci myslia rovnako ako my. Ak nie, sú zaostalí. Rusi vnímajú čas inak – neponáhľajú sa. Hrajú postupnú pozičnú hru. Kým my si myslíme, že akékoľvek opatrenie musí obratom vyriešiť situáciu. Ak nie, sme šokovaní. A inak chápu čas aj Iránci, Afganci, Vietnamci či Číňania. Prví traja nekapitulovali ani po rokoch, dosiahli svoje, pri štvrtých sme šokovaní, keď zrazu úniu zaplavili čínske autá.
Ak chceme skutočne dosiahnuť obrat, musíme zmeniť myslenie a prístup. Snažiť sa pochopiť partnera, súpera i nepriateľa. Inak prejdeme iba z bahna do kaluže.
