Otázky a odpovede o chrípke: Mnohí o nej stále vedia málo, veríte aj vy nebezpečným mýtom?
Chrípka si neberie dovolenku ani tento rok. Aj okolo nej totiž stále koluje množstvo nebezpečných mýtov, ktorým možno veríte tiež.
Kedy sa začína chrípková sezóna a ako dlho trvá?
Chrípková sezóna sa oficiálne začína 40. kalendárnym týždňom, približne od začiatku októbra, a trvá do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka, teda do začiatku mája 2027.
Mám chrípku, lekár mi predpísal antibiotiká
Antibiotiká by nemali byť pri chrípke liekom prvej voľby, pretože na ňu nezaberajú. „Antibiotiká sa pri nekomplikovanom priebehu chrípky bežne nepoužívajú, pretože na vírus chrípky neúčinkujú. Používajú sa, iba ak je chrípka komplikovaná bakteriálnou infekciou. Antibiotiká neúčinkujú na vírusy, ale na baktérie,“ zdôraznil Úrad verejného zdravotníctva SR.
Nezodpovedné užívanie antibiotík priviedlo svet ku globálnej zdravotnej kríze, ktorej dôsledkom je, že mnohé baktérie začínajú byť na antibiotiká odolné a tie prestávajú účinkovať.
Chrípka je len taký malý soplík, nič vážne
Možno si len mýlite chrípku s prechladnutím. Prechladnutie je väčšinou banalita, no chrípka môže byť nebezpečná. Je to vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré môže pacienta dostať aj do nemocnice. Najmä ak ide o seniora či chronicky chorého pacienta. Chrípka môže zhoršovať kardiovaskulárne choroby či ochorenia pľúc. Extrémne nebezpečná je pre ľudí s cukrovkou. A áno, na chrípku sa dá aj zomrieť.
„Liečba chrípky je v kompetencii lekárov. Chrípka by sa v žiadnom prípade nemala prechodiť, je potrebné ju vyležať doma a postupovať podľa pokynov lekára,“ píše ÚVZ SR.
Ktoré príznaky má chrípka?
Medzi príznaky patria horúčka obvykle nad 38 stupňov Celzia, pocit horúčky a zimnice, bolesť hrdla, suchý dráždivý kašeľ, upchatý nos, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, strata chuti do jedla, silná únava a celková fyzická vyčerpanosť. Príznaky nastupujú náhle a sú intenzívne, pričom môžu pretrvávať až dva týždne.
Očkovanie proti chrípke je zbytočné, aj po ňom môžem ochorieť
Ak ste ochoreli na chrípku tesne po očkovaní, je to náhoda. Vírus ste v sebe mohli mať ešte pred podaním vakcíny, prípadne ste ho schytali tesne po a telo si nestihlo vytvoriť potrebné protilátky. Z vakcíny neochoriete, pretože v injekčnej forme neobsahuje živý vírus.
Ochrana očkovaním nie je 100-percentná. „Môže sa stať, že zloženie vakcíny napokon netrafí niektorý z chrípkových kmeňov, ktorý počas sezóny preváži v populácii, no nestáva sa to často. Existujú štúdie, ktoré dokázali, že aj vakcína obsahujúca odlišné vakcinálne kmene dokáže znížiť výskyt horúčkových stavov a horúčkových respiračných ochorení horných dýchacích ciest až o 20 %,“ vysvetľuje ÚVZ SR.
U zdravých osôb do 65 rokov sa uvádza účinnosť chrípkových vakcín 70 – 90 %. U starších osôb účinnosť klesá, no očkovanie ľudí vo veku 65+ vedie k až 60-percentnému zníženiu hospitalizácií v dôsledku pneumónie a chrípky a až k 68-percentnému zníženiu počtu úmrtí v súvislosti s chrípkou.
Som mladý a zdravý, potrebujem očkovanie?
Očkovanie sa vo všeobecnosti odporúča deťom, tehotným ženám, seniorom, ľuďom s chronickými chorobami, zdravotníkom, učiteľom a pracovníkom v kritickej infraštruktúre. „Zaočkovaný mladý a zdravý človek chráni svoje zdravie, pomáha znižovať riziko nákazy pre ľudí vo svojom okolí a zachováva si práceschopnosť,“ uvádza ÚVZ SR.
Stíham sa ešte zaočkovať?
Áno, no v ideálnom prípade by ste sa mali poponáhľať. Odporúča sa stihnúť to do konca novembra, aby ochranný účinok vakcíny vydržal počas celej chrípkovej sezóny. „V nevyhnutných prípadoch je možné očkovať aj v neskorších mesiacoch, dokonca aj v prípade, ak prebieha epidémia chrípky,“ konštatuje ÚVZ SR. Vakcínu prepláca zdravotné poistenie a predpíše ju všeobecný lekár alebo pediater.
Chrípku som už mal, takže mám pre túto sezónu vybavené
Nemusí to tak byť. Keďže vírus chrípky ľahko a často podlieha mutáciám, počas sezóny môže kolovať viacero typov chrípky. Ochorieť tak môžete znova. Vakcína s tým ráta a ochráni vás pred viacerými podtypmi chrípkového vírusu.
Inkubačný čas je 1 – 3 dni. Vírus sa šíri najčastejšie kvapôčkovou infekciou, ale aj kontaminovanými predmetmi či povrchmi. Vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty a očné spojovky. Ideálnym prostredím na šírenie sú preľudnené a nevetrané priestory. Deti ochorejú o čosi častejšie ako dospelí.
