Novaja Gazeta definitívne končí, redakcia sa rozlúčila s kolegami zavraždenými pri útokoch
Novinári ruského nezávislého denníka Novaja Gazeta v pondelok usporiadali poslednú redakčnú poradu a vypratali svoje kancelárie. Šéfredaktor denníka koncom októbra oznámil, že denník pre tlak Kremľa ukončuje činnosť.
Novaja Gazeta zostávala dlhé roky jedným z posledných ruských médií, ktoré otvorene kritizovali miestne úrady a vojnu Moskvy proti Ukrajine. Bolo to v čase, keď ruské úrady čoraz viac obmedzovali slobodu prejavu a viedli kampaň proti odporcom režimu.
Denník bol označený za takzvaného zahraničného agenta, čo je označenie, ktoré má ešte z čias Sovietskeho zväzu hanlivý podtón a znamená ďalšiu vládnu kontrolu a komplikácie pre subjekty prijímajúce podporu zo zahraničia. Novinárov denníka zadržiavali a vypočúvali.
Na fotografiách zverejnených portálom Ostorožno, Novosti vidno šéfredaktora denníka Sergeja Sokolova, ako zo stien sníma fotografie novinárov zavraždených pri útokoch, ktoré sa všeobecne považujú za odvetu za ich prácu. Medzi nimi bola aj fotografia Anny Politkovskej, ktorá sa dlhé roky zaoberala obvineniami z násilností páchaných ruskou armádou počas jej vojenských ťažení v Čečensku a patrila k prvým kritikom vlády prezidenta Vladimira Putina. Politkovskú našli mŕtvu v jej dome v októbri 2006, v deň Putinových narodenín.
Sokolov v emotívnom videu zverejnenom 30. októbra uviedol, že denník bol „zabitý“ a 9. novembra prestane fungovať, pretože „ruské úrady, ruské tajné služby, prinútili redakciu ukončiť prácu“.
Organizácie na ochranu ľudských práv vrátane Reportérov bez hraníc (RSF) a Amnesty International odsúdili ukončenie činnosti denníka. Ukončenie činnosti denníka je „ďalšou zdrvujúcou ranou pre zostávajúce nezávislé médiá v Ruskej federácii“, uviedol vo vyhlásení vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tento krok za „bežný cyklus zmien“. „Bolo by nesprávne tvrdiť, že éra nezávislých ruských médií sa končí. Ruské médiá sú veľmi rozmanité a rozvíjajú sa vo vysoko konkurenčnom prostredí,“ uviedol Peskov.
Moskva zaviedla bezprecedentnú cenzúru v čase, keď jej vojaci bojujú na Ukrajine, a prinútila väčšinu nezávislých médií odísť do exilu.
Británia a Fínsko, ktoré spoločne predsedajú medzinárodnej Koalícii za slobodu médií (MFC), v spoločnom vyhlásení uviedli, že ukončenie činnosti denníka Novaja Gazeta je „výraznou pripomienkou dlhodobého tlaku, ktorému čelí nezávislá žurnalistika v Rusku“. Vyzvali Rusko, aby „ukončilo represie voči nezávislým médiám a novinárom“.
Novaja Gazeta bola založená v roku 1993, krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Patrila k najuznávanejším a najznámejším ruským médiám, ktoré informovali o porušovaní ľudských práv a dokumentovali ho.
