Známa stavba sa mení na luxusné bývanie. Za apartmány pýtajú takmer milión eur, na papieri sú to kancelárie
V centre Bratislavy sa za státisíce eur predávajú apartmány v ikonickej budove Luxor. Stavebné povolenie na rekonštrukciu však počíta s administratívnou stavbou a nulovou plochou bytov.
Obchodný a obytný dom Luxor na Štúrovej ulici sa má zmeniť na lukratívne bývanie. Stavba vznikla v roku 1939 podľa návrhu brnianskeho architekta Jana Víška a prepájala obchodné priestory, reštauráciu Luxor, kancelárie a bývanie.
Po rekonštrukcii z nej má byť rezidenčný projekt Luxor Residence. Obnova pod investorom Amigal Group má zachovať čo najviac z pôvodnej podoby. Na siedmich podlažiach developer predáva celkovo 62 apartmánov, na prízemí plánuje zachovať obchody alebo služby.
Takmer milión eur za apartmán
Vzhľadom na lokalitu pri Kamennom námestí a Hoteli Kyjev sú v projekte apartmány od 216-tisíc eur (od cca 27 m²) až po takmer milión eur (do 205 m²). Investor ponúka jednoizbové jednotky aj priestranný penthouse. Jednoizbových bude 22, dvojizbových 29, trojizbových 10 a na najvyššom podlaží je priestor pre štvorizbák.
Rekonštrukcia má začať čoskoro, hrubé práce majú byť hotové na jar 2027 a dokončenie interiérov sa očakáva pred koncom roka. Noví obyvatelia by sa mohli sťahovať v úvode roka 2028. Developer projekt prezentuje ako moderné bývanie a apartmány vhodné aj na prenájom.
Povolenie počíta s kanceláriami, nie s bytmi
Nové stavebné povolenie však ukazuje, že rekonštruovaná budova má zostať nebytovým priestorom. Stavebný úrad v dokumente potvrdil, že využitie budovy sa rekonštrukciou nemení, a uviedol cez 4,7-tisíc m² administratívnej plochy a nula štvorcov bytovej funkcie. Rozhodnutie povoľuje iba modernizáciu nebytovej budovy, nejde o povolenie na vznik 62 bytov.
Povolenie ešte nie je právoplatné, môže byť napadnuté odvolaním. Až po skončení odvolacieho procesu (15. novembra) bude jasné, v akej podobe platí. Amigal Group má aktuálne predaných 15 a rezervovaných ďalších 14 apartmánov za státisíce eur. Investor môže neskôr požiadať o zmenu nebytovej funkcie Luxoru na bytovú, nemusí pritom čakať na dokončenie rekonštrukcie.
Riziká pre kupujúcich
Podľa advokáta Jána Grmana z firmy L/R/P advokáti môže developer predať priestor, ktorý vyzerá ako byt, ale tým novému majiteľovi automaticky nedáva právo v ňom bývať. Grman zdôraznil, že sa vyjadruje v teoretickej rovine a právny výklad platí všeobecne, nie konkrétne na projekt Luxor Residence. Ak je priestor úradne schválený iba ako kancelária, kupujúci ho nemôže automaticky legálne využívať na bývanie len preto, že má kuchyňu, kúpeľňu a posteľ.
Označenie apartmán samo o sebe nehovorí nič o tom, či si kupujúci kupuje byt určený na trvalé bývanie. Zákon samostatnú kategóriu nepozná a rozlišuje iba byty a nebytové priestory podľa ich kolaudácie. Predaj apartmánov ako nebytových priestorov je na Slovensku bežnou praxou, najmä v Bratislave sa dlhodobo predávajú apartmány, ateliéry či štúdiá aj za pol milióna eur.
Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár vysvetľoval, že apartmány sa často stavajú kvôli územnému plánu. V niektorých lokalitách, akou je aj Luxor, sa podľa neho nemôžu nachádzať iba byty. Plán môže obmedzovať podiel bytov alebo vyžadovať kombináciu obchodov, služieb a kancelárií.
Pri kúpe nehnuteľnosti označenej ako mestský apartmán či štúdio podľa Grmana nestačí vychádzať z vizualizácií a marketingových materiálov. Ak je konkrétny priestor povolený výlučne na administratívne účely, jeho kúpa na vlastné bývanie prináša právne aj praktické riziká – kupujúci naň nemusí dostať úver alebo hrozí, že priestor nebude možné obývať, kým sa jeho účel oficiálne nezmení. Banka môže podľa svojej úverovej politiky požadovať vyšší podiel vlastných zdrojov, inú zábezpeku alebo odlišnú splatnosť.
Ak je priestor povolený iba ako kancelária, kupujúci si tam nemôže automaticky prihlásiť trvalý pobyt. Problém môže byť aj s poistením bývania, ktoré je oficiálne krátkodobé. Stavebný úrad uviedol, že nemá kompetenciu ovplyvňovať spôsob, akým developer priestory predáva. Redakcia oslovila aj investora Amigal Group, no do publikovania článku nezareagoval.
