Slovensko má najmenšie príjmové rozdiely v EÚ, štvrtina domácností však žije od výplaty do výplaty
Slovensko malo v minulom roku najnižšiu príjmovú nerovnosť spomedzi všetkých 27 krajín Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu dosiahol Giniho koeficient príjmovej nerovnosti na Slovensku úroveň 23,0, pričom priemer EÚ bol 29,2 a oproti predchádzajúcemu roku mierne klesol z 29,4.
Tento ukazovateľ porovnáva skutočné rozdelenie príjmov v krajine so situáciou, keď by mali všetci rovnako. „Hodnota 0 predstavuje dokonalú rovnosť, keď majú všetci rovnaký príjem, kým hodnota 100 znamená úplnú nerovnosť, keď celý príjem dostane jeden človek,“ vysvetľuje Eurostat.
Za Slovenskom nasledujú Belgicko (23,4), Česko (24,0), Slovinsko (24,6) a Poľsko (24,9). Najväčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú v Bulharsku (37,7), Lotyšsku (35,6) a Litve (35,5). Maďarsko má hodnotu 29,5, Rakúsko 27,4 a Nemecko 30,1.
Eurostat čerpá tieto údaje z európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), v ktorom sa domácností pýta na príjmy za predchádzajúci rok. Vlaňajšie výsledky tak vychádzajú z príjmov za rok 2024 a konsolidačné opatrenia vlády od roku 2025 sa v nich ešte neprejavili.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že pri balíčku na rok 2025 klesnú čisté príjmy priemernej rodiny o 326 eur ročne a rodín s deťmi až o 490 eur. Tohtoročný balík zníži disponibilné príjmy domácností v priemere o 2,1 percenta, teda o 376 eur ročne. Rodina s dvoma deťmi príde o 858 eur. Podľa člena RRZ Martina Šustera dopadajú tieto opatrenia najtvrdšie na pracujúcich ľudí.
Národná banka Slovenska upozorňuje, že Slovensko má síce najrovnomernejšie rozdelenie príjmov v Únii, no zároveň jedno z najnerovnomernejších rozložení ekonomickej aktivity. Bratislavský kraj dosiahol v roku 2024 výkon na obyvateľa na úrovni 153 percent priemeru EÚ, Prešovský kraj len 46 percent. „Pri meraní na úrovni jednotlivcov sú príjmové rozdiely na Slovensku najmenšie v Európe. V regionálnom porovnaní patria medzi najväčšie,“ píše NBS.
V Bratislavskom kraji je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených len 2,9 percenta ľudí, v Prešovskom kraji 29,9 percenta obyvateľov, približne 240-tisíc ľudí.
Nízka nerovnosť pritom automaticky neznamená, že sa Slovákom žije dobre. Čistá ročná mzda slobodného človeka s priemerným platom je 15 686 eur, čo je jedna z najnižších hodnôt v Únii. Priemer EÚ je 26 929 eur. Priemerná hrubá mzda dosiahla v druhom štvrťroku tohto roka 1 707 eur a medziročne vzrástla o 3,2 percenta, najpomalšie za posledných šesť rokov. Ceny však rástli rýchlejšie, takže kúpna sila priemerného zárobku klesla prvýkrát po viac ako dvoch a pol rokoch.
Podľa NBS má viac ako štvrtina domácností problém prežiť z výplaty a ich úspory by nepokryli ani polovicu mesačného príjmu. Naozaj chudobné sú pritom len približne tri percentá domácností. Ďalších zhruba 23 percent vlastní majetok, najčastejšie byt alebo dom, no hotovosť im chýba. Nečakaný výdavok 461 eur nedokáže pokryť 26 percent ľudí.
V roku 2022 súhlasilo podľa Eurobarometra 81 percent ľudí s tvrdením, že rozdiely v príjmoch sú na Slovensku príliš veľké, hoci krajina mala už vtedy najnižšiu príjmovú nerovnosť v Únii. NBS upozorňuje, že nerovnosť vnímame podobne ako ľudia v krajinách s oveľa väčšími rozdielmi a podpora prerozdeľovania odráža nielen skutočné príjmy, ale aj pocit spravodlivosti a ekonomickú neistotu.
