Portrety moci v streľbe zblízka: Od Panamy po Minneapolis
V dynamických geopolitických vodách, kde moc a zbraň kráčajú ruka v ruke, sa násilie a jeho následky prepletajú s každodenným životom. Po sérii znepokojujúcich udalostí, počnúc vyhrážkami v Panamskom a Mexickom zálive, cez agresívne plány na vybudovanie letoviska na mieste etnicky vyčistenej Gazy, po bezprávne akcie voči venezuelským plavidlám, sa zdá, že násilie sa využíva ako nástroj geopolitických predpokladov. Najnovšie aktivity imigračného a colného úradu (ICE) Spojených štátov amerických spôsobili, že sa toto násilie prenieslo aj na domáce pôdu, pričom obeťou sa stala mladá žena, Renee Goodová, chladnokrvne zastrelená v Minneapolise.
Táto situácia vyvolala verejné pohoršenie, ktoré však prekonalo hranice Minnesoty. Vznikla paralela s vraždou Georgea Floyda, avšak tentoraz bola obeťou biela žena, čo prispelo k inému tónu diskusie. Hoci hnutie Black Lives Matter sa vo svete šírilo do všetkých kútov, realita sa ukázala byť složitá a predpokladaná podpora išla ruka v ruke s pocitmi ľahostajnosti voči životom tmavších odtieňov pleti.
Odkedy došlo k zvýšenej brutálnosti v strelbe zo strany štátnych zložiek, nevyhnutne musíme prehodnotiť naše vnímanie násilia. To, čo sa kedysi považovalo len za excesy v autokratických štátoch, sa pretransformovalo na fenomén, ktorý môže zaváňať aj najdemokratickejším systémom. Zastrelenie mladej ženy otvára otázky o legitimite takýchto zásahov a o tom, do akej miery je spoločnosť ochotná tolerovať tento typ štátneho teroru.
Obvinenia zo zaobchádzania s imigrantom a ich právami sú zasadené do kontextu historického rasizmu, ktorý je pevne zakorenený v základoch amerického práva a verejného diskurzu. Rovnako hrozivo vyznieva, že 40% voličov schvaľuje metódy ICE na presadzovanie imigračného zákona, pričom 57% s tým nesúhlasí, čo naznačuje hlboké rozdelenie vo verejnej mienke na tému, ktorú mnohí považujú za otázku základných ľudských práv.
Dôležitou súčasťou debaty sú aj reakcie z medzinárodného prostredia, ktoré sa pritom zdajú byť takmer bezvýznamné. Kedykoľvek sa svet nedokáže pohnúť k činům, aby zabránil masakrom ako tých v Palestíne, hovoríme o tragédiách, ktoré sa stávajú takmer rutinou. Keďže HRY na diplomatickej scéně využívajú mocenské rámce, je zrejmé, že medzinárodné právo je vo svojej podstate nevykonateľné.
Snaha úradu ICE je odmietana nielen rehabilitáciou dávnej pokrytectva a absurdity amerických politických praktík, ale aj absurdity očakávaní, že sa americká populácia ako celok postaví proti činom, ktoré majú dopad na vnímanie záujmov nevine a marginalizovaných osôb. Ako povedal Stephen Miller, zástupca riaditeľky kancelárie Bieleho domu, každý, kto sa dotkne niekoho iného, „pácha trestný čin“. Takýmto spôsobom sa normalizuje lov na osoby, ktorí len túžia po bezpečnej existencii.
Je evidentné, že k zmene v spoločenskom diskurze je potrebné posunúť tradíciu Bojovníkov za spravodlivosť a odhaľovať skryté lži a manipulácie, ktorým musia čeliť obete tohto systému. Preto je nesmierne dôležité, aby sme sa nezastavili len pri voľbe slávnostných sloganov, ale pochopili, že systém je schopný prežiť aj tieto škandály. Ak sa tak nestane, zavrhnú sa všetky ideály slobody a spravodlivosti, ktorými sa Američania pýšia po celé desaťročia.
