Búrlivá kariéra Seydoubu Soumaha: Od dištancu za úder rozhodcu po rekordný prestup
Na slovenských trávnikoch patril medzi najtalentovanejších, ale aj najkontroverznejších futbalistov. Seydouba Soumah dostal polročný dištanc za napadnutie súpera a rozhodcu, neskôr sa stal kráľom ligových strelcov a z Bratislavy odišiel ako jeden z najdrahšie predaných hráčov v histórii klubu.
Keď v septembri 2012 nastúpil v drese Nitry proti Spartaku Trnava, mal 21 rokov. Nízky guinejský stredopoliar bol rýchly, technický a dokázal vytvárať šance tam, kde ich ostatní nevideli. Zápas proti Trnave však ukázal aj druhú stránku jeho povahy. Soumah najprv urobil obscénne gesto smerom k hosťujúcim fanúšikom, neskôr šliapol na ležiaceho Patrika Čarnotu, udrel kapitána Spartaka Miroslava Karhana a napokon aj rozhodcu Mareka Mastiša.
Disciplinárna komisia Slovenského futbalového zväzu mu udelila šesťmesačný zákaz činnosti a pokutu 3400 eur. Soumah tvrdil, že jeho správanie vyprovokovali rasistické urážky zo strany súperových hráčov. Trnavčania obvinenia odmietli a rozhodcovia uviedli, že si žiadne rasistické prejavy nevšimli. Komisia zároveň konštatovala, že arbiter Mastiš zápas nezvládol, a pozastavila mu činnosť do konca jesene.
Napriek dlhému trestu bolo jasné, že Soumah má kvality na väčší klub. V roku 2013 prestúpil do Slovana Bratislava, s ktorým získal dva slovenské tituly a dvakrát vyhral národný pohár. Ani belasý dres však nezaručoval pokojnejšie správanie. V septembri 2013 sa opäť dostal do problémov proti Trnave, keď po druhej žltej karte udrel do tváre kapitána Spartaka Romana Procházku, odmietal opustiť ihrisko a poškodil zariadenie štadióna. Nasledoval šesťzápasový dištanc.
O niekoľko mesiacov zaujal znovu. Na sociálnej sieti zverejnil fotografiu, na ktorej pózoval do pol pása vyzlečený s hŕbou bankoviek. Hráča si predvolal Dušan Galis, ktorý mu vysvetľoval, že podobná prezentácia nie je dobrou reklamou pre klub. Soumah tvrdil, že fotografia má celkom iné pozadie. „Boli to zarobené peniaze, vybraté z môjho účtu. Neboli určené na zábavu, ale pre mojich súrodencov a rodinu,“ vysvetľoval. Galis si uvedomoval, že pracuje s výnimočným futbalistom, no pomenoval aj jeho slabosť: „Mojou výhradou voči nemu je iba to, že má príliš rád loptu.“
Po hosťovaní v kuvajtskej Qadsii sa vrátil do Bratislavy a v sezóne 2016/2017 predviedol svoje najlepšie slovenské výkony. V lige strelil 20 gólov a spoločne s Filipom Hlohovským získal korunu kráľa strelcov, vo všetkých súťažiach zaznamenal 25 presných zásahov. Jeho cena prudko stúpla. V lete 2017 ho získal Partizan Belehrad, podľa srbských médií za približne 1,65 milióna eur.
Slovan označil transfer za tretí najväčší predaj hráča vo svojej histórii, viac peňazí predtým získal iba za Petra Dubovského a Vladimíra Kindera. „Soumah mal za sebou vydarenú sezónu, dal celkom 25 gólov a jeho cena na trhu prudko vzrástla. Preto sme súhlasili s prestupom,“ vysvetľoval vtedajší viceprezident Slovana Ivan Kmotrík mladší. Soumah neskôr prezradil, že oňho mala záujem aj Crvena zvezda Belehrad, najväčší rival Partizanu. „Keď ma kontaktoval Partizan, krátko nato sa ozvala aj Crvena zvezda. Môj vtedajší klub chcel, aby som prestúpil do Zvezdy, ale rozhodol som sa pre Partizan. Dal som im svoje slovo a nechcel som ho porušiť,“ spomínal.
Ani v Srbsku nemal Soumah jednoduché pôsobenie. Prvá sezóna nebola podľa očakávaní, nasledovalo hosťovanie v izraelskom Maccabi Haifa. Po návrate do Partizanu sa však dokázal presadiť, výrazne mu pomohol tréner Savo Milošević. V roku 2021 však Soumah verejne obvinil kouča Aleksandara Stanojevića, že o ňom šíri nepravdivé informácie. Spor sa týkal jeho zdravotného stavu, neúčasti na sústredení i rozhodnutia nenastupovať na zápasy. Vedení Partizanu jeho verziu odmietlo, športový riaditeľ Ivica Iliev reagoval: „Všetko, čo povedal, je veľká lož. Konal na vlastnú päsť, porušoval klubovú disciplínu aj protokoly.“
Soumahova kariéra pokračovala v Kuvajte a neskôr v srbskom Novom Pazare, kde ho v roku 2023 predstavili spôsobom, aký sa v tamojšej lige často nevidí – na štadión priletel vrtuľníkom. V apríli 2024 získal srbské občianstvo. Počas pôsobenia v Slovane odohral 112 súťažných zápasov, strelil 37 gólov a pomohol klubu k piatim trofejam. Z Nitry odchádzal s polročným dištancom, z Bratislavy ako jeden z najdrahšie predaných futbalistov v histórii klubu.
