Štát na energopomoc prihadzuje ďalšiu štvrť miliardu eur
Slovensko minulo za posledné roky na energopomoc vyše štyri miliardy eur. Na budúci rok k nim má pribudnúť ďalších 250 miliónov eur. Plyn podľa ministerstva hospodárstva v posledných mesiacoch zdražel o vyše 170 percent, elektrina o 100 percent. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) priznáva, že Európa čelí ďalšej energetickej kríze.
Energopomoc na budúci rok dostane menej domácností. Po úpravách legislatívy sa bude týkať 86 percent domácností namiesto približne 90 percent, ktoré ju dostávajú tento rok. Saková to v nedeľu v relácii V politike televízie ta3 pripísala tomu, že sa do príjmu domácností budú započítavať aj dividendy a obmedzí sa počet odberných miest, na ktoré môže majiteľ pomoc dostať. Suma potrebná na energopomoc sa podľa nej aj preto zníži z aktuálnych 430 miliónov eur na predpokladaných 340 miliónov eur. V návrhu rozpočtu na budúci rok je na ňu vyčlenených 250 miliónov eur.
Bez energopomoci by podľa premiéra Roberta Fica (Smer) domácnosti v tomto roku platili za plyn a teplo zhruba o 30 percent viac a za elektrinu o 20 percent viac. Peniaze z rozpočtu majú v roku 2027 ísť na udržanie dotovaných cien plynu a tepla, nižšiu cenu elektriny pre domácnosti štát zabezpečuje cez memorandum so Slovenskými elektrárňami. Plyn je na trhoch tento rok výrazne drahší ako vlani a zásobníky sú na začiatku novembra naplnené okolo 53 percent.
„Vzhľadom na platný regulačný rámec cien energií pre domácnosti a predstavovanú schému energodotácií je alokovaná suma na zabezpečenie dotovaných cien plynu a tepla adekvátna. Avšak len za predpokladu, že by komodita bola v dostatočnom objeme zabezpečená už pred výrazným nárastom cien plynu,“ hovorí Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Ak by štát chcel zásobníky doplniť na minuloročnú úroveň a zároveň nepreniesť celé zdraženie len na firmy, náklady na energodotácie pre domácnosti by podľa RRZ stúpli o ďalších asi 180 miliónov eur. Regulovaná cena plynu na budúci rok mierne klesne, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ju určil na 33,27 eura za megawatthodinu, zhruba o desatinu menej ako v roku 2026. Úrad vychádzal z priemeru cien na burze od októbra 2025 do júna 2026, teda z obdobia ešte pred prudkým zdražením.
Na trhu sa plyn na začiatku novembra predával za viac ako 100 eur za MWh, čiže zhruba za trojnásobok ceny, ktorú určil regulátor. Štát dodávateľom dopláca len rozdiel medzi cenou podľa ÚRSO a nižšou cenou, ktorú zmrazí vláda. Rozdiel oproti trhu nesú samotní dodávatelia, najmä štátny Slovenský plynárenský priemysel. Ministerstvo financií počíta s tým, že domácnosti zdraženie pocítia až o rok neskôr, no na ďalšie roky už na energopomoc nevyčlenilo ani euro.
Výrazne vyššie náklady tak na budúci rok čakajú podniky. Stredné a veľké firmy, na ktoré sa regulácia cien nevzťahuje, vytvárajú väčšinu slovenského HDP aj exportu. Podľa Eurostatu platia naše firmy za energie jedny z najvyšších cien v Európe. Energetická náročnosť slovenského priemyslu dosahuje približne 160 percent priemeru EÚ. „Slovenské domácnosti majú jednu z najnižších cien elektrickej energie aj za zemný plyn. Inak povedané, firmy dotujú domácnosti,“ upozorňuje Múčka.
Cena silovej elektriny pre domácnosti podľa memoranda s elektrárňami má budúci rok dosiahnuť približne 79 eur za MWh. V čase jeho podpisu to bolo 61 eur za MWh, memorandum však podľa Sakovej počítalo s postupným zvyšovaním ceny. Elektrina na trhu podľa ministerstva zdražela o 100 percent.
Štát síce hovorí o adresnej energopomoci, no aj po sprísnení ju budúci rok dostane len o niečo menej ako 90 percent domácností a RRZ ju preto označuje za takmer plošnú. Európska komisia odporúčala krajinám Únie skončiť s plošným dotovaním cien energií do konca roka 2023. Slovensku vyčítajú pokračovanie v pomoci aj Medzinárodný menový fond, OECD a ratingové agentúry. Takáto forma dotácií podľa RRZ nemotivuje ľudí šetriť. Rada kritizuje aj to, že vláda každý rok mení pravidlá energopomoci a oznamuje ich neskoro.
Doterajšie energodotácie zodpovedajú podľa RRZ nákladom na osem fakultných nemocníc. Európska komisia k nim v roku 2023 pridala ďalších približne 900 miliónov eur. RRZ predpokladá, že sa z energopomoci stane trvalé opatrenie. Ak by sa vláda v budúcom volebnom období rozhodla dotácie pre domácnosti zrušiť, ušetrila by podľa rady približne 320 miliónov eur.
