Energetická kríza klope na dvere, Brusel chystá ďalšie zdražovanie. Zachránia nás pred najhorším lesy?
Drevo je opäť najlacnejšou cestou, ako si vykúriť dom. Kým ceny plynu na svetových trhoch trhajú rekordy a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) už varuje pred ďalšou energetickou krízou, kubický meter palivového dreva u štátnych lesníkov vyjde domácnosť len pár desiatok eur.
Panika z roku 2022, keď ľudia skupovali surovinu na roky dopredu a predajcovia zastavovali objednávky, sa zatiaľ neopakuje. Ceny sú nižšie ako pred štyrmi rokmi a lesníci neevidujú väčší záujem ako vlani. Dreva na kúrenie však bude čoraz menej.
Drevom, uhlím, peletami či briketami kúri na Slovensku podľa dát Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) približne 190-tisíc domácností. Drevo pritom medzi nimi jasne dominuje. Z takmer 4 700 rodinných domov, ktoré sa zapojili do posledného prieskumu meteorológov, ho na kúrenie používa 87 percent domácností a tvorí takmer štyri pätiny všetkého paliva, ktoré si ľudia kupujú.
Priemerná rodina spáli za rok 7,3 tony dreva. Najviac sa drevom kúri v Banskobystrickom kraji, kde ho využíva 92,6 percenta domácností, nasleduje Prešovský a Košický kraj. Najmenej je to v Bratislavskom kraji, kde drevo používa 71,7 percenta domácností.
Dokopy Slováci podľa odhadov SHMÚ spália približne tri milióny kubických metrov dreva ročne. Z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia vyplýva, že tak minú 46 percent všetkej biomasy na Slovensku, viac ako energetika či priemysel. Drevo je zároveň najväčším obnoviteľným zdrojom energie v krajine.
Zdražovanie dreva má pritom za sebou rovnakú horskú dráhu ako plyn či elektrina. Po vypuknutí vojny na Ukrajine vyskočila cena palivového listnatého dreva pri predaji z lesa zo 43 na 64 eur za kubický meter, uvádza analýza IEP. Štátni lesníci ho na začiatku roka 2023 predávali aj za viac ako sto eur s daňou. Odvtedy síce ceny výrazne klesli, na úroveň spred krízy sa však už nedostali.
Aktuálne je najlacnejšie ihličnaté drevo, ktoré štátny podnik Lesy SR predáva domácnostiam za približne 43 až 57 eur za kubický meter vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Mäkké listnaté drevo stojí asi 46 až 62 eur. Za najvýhrevnejšie tvrdé listnaté drevo si treba pripraviť zhruba 70 až 82 eur. Kto si nechce drevo sám rezať a štiepať, zaplatí za kubický meter už naštiepaného dreva 74 až 123 eur.
„Medziročný vývoj cien nie je vo všetkých regiónoch rovnaký. Kým v niektorých oblastiach došlo k ich poklesu, inde ceny mierne vzrástli,“ uviedla hovorkyňa Lesov SR Laura Tettingerová. Ceny si určujú jednotlivé odštepné závody. Rozhoduje najmä situácia na trhu s vlákninovým drevom, ktoré kupujú celulózky a papierne, ďalej miestny dopyt, dostupnosť suroviny a náklady na výrobu.
Podobné ceny majú aj Mestské lesy Banská Bystrica, ktoré drevo predávajú aj obyvateľom okolitých obcí. Listnaté drevo v dĺžkach štyri až šesť metrov, ktoré si ľudia doma sami narežú a naštiepajú, stojí približne 76 eur za kubík. Ihličnaté vyjde zhruba na 61,50 eura. K tomu si treba pripočítať dopravu. Pred štyrmi rokmi bol ten istý sortiment drahší. Vyšší záujem domácností pred zimou podľa vedúceho odbytu Jaroslava Bacúra nezaznamenali. Do konca vykurovacej sezóny alebo v budúcom roku však očakáva zmenu cien približne o päť až desať percent.
Štátne lesy majú tento rok pre domácnosti pripravených 130-tisíc kubíkov palivového dreva a nič z toho nepôjde do zahraničia. V roku 2022 plánovali predať takmer 148-tisíc kubíkov, dreva je teda zhruba o osminu menej. Ľuďom lesníci predávajú najmä drevo horšej kvality, z ktorého sa nedá vyrobiť nič hodnotnejšie.
Dreva na kúrenie z lesov pritom dlhodobo ubúda. Obhospodarovatelia lesov vlani dodali 1,216 milióna ton palivovej drevnej biomasy. Je to o 69-tisíc ton menej ako rok predtým a približne o šestinu menej ako v rekordnom roku 2015, vyplýva zo Správy o lesnom hospodárstve za rok 2025, ktorú vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Slovenské lesy sú podľa analýzy IEP na maxime svojich možností a palivového dreva by do roku 2050 mohlo byť o ďalších desať percent menej. Dopyt pritom môže stúpnuť. Od roku 2028 sa má v Európskej únii zaviesť nový systém emisných povoleniek pre vykurovanie budov a dopravu, známy ako ETS2. Povolenky nebudú kupovať samotné domácnosti, ale dodávatelia plynu, uhlia a pohonných látok. Tieto náklady sa napokon premietnu do cien, takže kúrenie plynom či uhlím zdražie. Dreva sa zmeny nedotknú a kúrenie polenami sa tak v porovnaní s plynom môže stať ešte výhodnejším ako doteraz.
