Ministerka Šimkovičová a muzeálne zbierky
Hoci je vymenovanie Martiny Šimkovičovej za podpredsedníčku vlády „len“ aktom naplnenia koaličnej dohody, veľká časť kultúrychtivých občanov vníma toto „povýšenie“ ako ďalšiu urážku zo strany súčasnej koalície. Za škody, ktoré v rezorte zanecháva, by sme čakali niečo úplne iné.
Nie je to len séria odvolávaní, keď odborníkov nahrádzajú nekvalifikované kádre bez zjavných skúseností. Už i jej fanúšikom môže byť čudné, ako ešte aj tých „svojich“ chaoticky nahrádza inými svojimi. Popri týchto viditeľných rošádach prebieha ešte deštruktívnejší proces s dlhodobými následkami.
Atmosféra, ktorú vytvára, už primäla k odchodu množstvo ďalších odborníkov. Naposledy to bol Maroš Schmidt, dlhoročný riaditeľ Slovenského centra dizajnu, predtým rovnako dlhoročný riaditeľ Hudobného centra Igor Valentovič. Odchody rešpektovaných autorít sa prejavia na všetkých zamestnancoch.
U nás sa v kultúrnych inštitúciách rozhodne nerobí pre peniaze. Ich znechutenie a demotivácia spôsobí ešte dlhodobejšie škody. A je to ešte horšie. Budovanie inštitúcií je beh na dlhé trate. Práca generácií sa však dá rýchlo zničiť. A reputačné škody sa začnú prejavovať veľmi rýchlo.
Aj tie najbohatšie zbierkotvorné inštitúcie by boli bez sponzorov a darov hodne ochudobnené. Vlastne veľkú časť zbierok i tých najbohatších galérií či múzeí netvoria „nákupy“. Na také ani nemajú rozpočet, ak len neplávajú na rope. Koniec koncov, tie najlepšie diela ani nie sú na predaj. Jadrom zbierok býva to, čo im niekto venoval. Zberatelia tak učinia radi, ak má inštitúcia prestíž a ich dôveru.
Martina Šimkovičová na likvidácii oboch zapracovala. Popravde, aj by som sa čudoval niekomu, kto by zveril svoju zbierku do rúk inštitúcie na čele s politickým nominantom a otrávenými apatickými zamestnancami. Tí sú sotva zárukou, že o ňu bude dobre postarané. Ak voľakedy dostala SNG dar od rodiny Zubaľovcov v hodnote niekoľko miliónov eur, dnes prišla o sponzorov i zahraničných partnerov a nepočuť ani o významnejších daroch.
Podobne sú na tom múzeá. Neviem, ako budú teraz ľudia nosiť potenciálne cenné zbierkové predmety do Slovenského centra dizajnu, keď nemajú dôveru, že sa s nimi dobre naloží. I ja sám som sa pohrával s myšlienkou zveriť do opatery rozsiahlu zdedenú zbierku Slovenskému národnému múzeu. Po personálnych výmenách ministerkou Šimkovičovou ma chuť rýchlo prešla a naložil som s ňou v prospech inštitúcie, na ktorú nemá dosah.
Iste, časť zbierok vzniká aj na základe akvizícií a najmä aktívneho vyhľadávania odbornými pracovníkmi. Je na ich erudícii, ako vyberajú a čo našim potomkom odkážu. Pred pár rokmi otvorili novú stálu expozíciu vo viedenskom mestskom múzeu.
Medzi exponátmi ma zaujala vandalmi poškodená veľkoformátová fotografia – portrét preživšieho holokaustu. Kurátori ju získali a neskôr zaradili do expozície ako svedectvo pretrvávajúceho antisemitizmu.
Po vymenovaní Šimkovičovej za podpredsedníčku vlády sa na sociálnych sieťach objavili ako výraz frustrácie „perly“ z jej televízneho vysielania ako aj jej pozoruhodné fotografie. Spolu s „maľovankami“ vystavenými na Bratislavskom hrade by ich mohlo do svojej zbierky získať nejaké múzeum. A neskôr vystaviť ako svedectvo doby, v ktorej sme žili.
