Lula da Silva získal štvrté funkčné obdobie, v druhom kole porazil Flavia Bolsonara
Brazílske prezidentské voľby sa skončili víťazstvom úradujúceho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. V druhom kole získal 51,8 percenta hlasov a svojho konkurenta Flavia Bolsonara, syna bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, predstihol o približne štyri milióny hlasov. Lula si tak zabezpečil štvrté funkčné obdobie.
Prvé kolo volieb 4. októbra prinieslo politické prekvapenie. Flávio Bolsonaro v ňom nad Lulom viedol o dva percentuálne body a výrazné úspechy dosiahla v guvernérskych a parlamentných voľbách aj aliancia neoliberálov a tradicionalistov. Liberálna strana (Partido liberal) bude mať v kongrese počas nasledujúcich štyroch rokov takmer rovnaký počet kresiel ako všetky ľavicové strany dohromady. V senáte chýba pravici len niekoľko hlasov k dvojtretinovej väčšine a s výnimkou Ria de Janeiro riadia guvernéri lojálni Bolsonarovi päť južných štátov vrátane São Paula.
Sociálny demokrat Lula da Silva vládne od roku 2023 so širokou demokratickou koalíciou konzervatívcov, liberálov a zelených. Práve to zabránilo znovuzvoleniu Jaira Bolsonara, ktorý sa následne pokúsil o štátny prevrat. Ten bol zmarený a Jair Bolsonaro si odpykáva dlhoročný trest odňatia slobody.
Lula narazil aj na problém dostupného živobytia. Reálne úrokové sadzby v Brazílii sa pohybujú okolo 8,5 percenta a sú najvyššie na svete. Verejný aj súkromný dlh sa preto stal veľkým problémom, brazílsky štát platí svojim veriteľom ročne 240 miliárd amerických dolárov. Vysoké úrokové sadzby zaťažujú aj jednotlivcov, dlhy z kreditných kariet s úrokovými sadzbami až do 445 percent často vedú k finančnému krachu.
Demokratická koalícia bola za posledné štyri roky pomerne úspešná. Zaznamenala zvýšený hospodársky rast, vysokú úroveň priamych zahraničných investícií, nižšiu nezamestnanosť, rastúce minimálne príjmy, daňové oslobodenia pre osoby s veľmi nízkymi príjmami a postupné zavádzanie 40-hodinového pracovného týždňa. Znížilo sa aj odlesňovanie dažďového pralesa, zastavila sa prebiehajúca genocída domorodých skupín a odhalilo sa množstvo korupčných škandálov z éry Bolsonara staršieho.
Nič z toho sa však nepremietlo do zvýšenej popularity Lulu a jeho vlády. Brazília zostala hlboko rozdelená a nenávisť voči Lulovi a jeho Strane pracujúcich je hlboko zakorenená. V posledných rokoch sa radikalizovala časť bohatých podnikateľov a veľkých firiem, ktoré sympatizujú s nedemokratickými riešeniami. Skupiny obyvateľstva, ktoré v posledných 20 rokoch profitovali zo sociálnych a vzdelávacích programov Lulových administratív, sa odcudzili sociálnej demokracii a požadujú menej vlády, viac rešpektu k náboženstvu a tradíciám a väčšiu podnikateľskú slobodu.
Lula a brazílski demokrati čelia reakcionárskej pravici, ktorá pod vedením klanu Bolsonarovcov vytvorila alianciu „trhu“ a „morálky“, neoliberalizmu obhajujúceho radikálnu demontáž štátu, v ktorom pôsobia konzervatívne až reakcionárske skupiny túžiace obnoviť staré sociálne hierarchie. Táto pravica vo svojej kultúrnej vojne za „rodinu a majetok“ využíva sociálne médiá, technológie sledovania a influencerov.
Mladí ľudia a nespočetné množstvo spoločenských skupín z radov občanov sa po celej krajine chopili iniciatívy, aby sa postavili Bolsonarovi a zachránili demokratickú a pluralitnú spoločnosť. Slabú kampaň Strany práce nahradili zhromaždenia s viac ako miliónom účastníkov, kreatívne príspevky na sociálnych sieťach a neúnavné pouličné kampane. Kým v prvom kole získal Lula 54 miliónov hlasov, v druhom kole to bolo 64 miliónov.
Nadchádzajúca úloha je obrovská. Tak ako v roku 2023 aj dnes dve tretiny parlamentu vládu kritizujú a výrazne vyšší je podiel reakčnej pravice. Vznikla vládna patová situácia, v ktorej pravica nemôže len tak rozpustiť inštitúcie sociálneho štátu, právny štát ani deľbu moci, a Lula zas nemôže jednoducho pokračovať vo svojej politike zameranej na konsenzus a inklúziu.
