Slovensko bude mať zastúpenie vo vesmíre. Známa vedkyňa sa pripravuje na historický let
Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa zapojí do medzinárodného vesmírneho projektu ECM1 – First European Commercial Mission. Súkromne financovaná európska misia počíta so suborbitálnym letom, ktorý by sa mal uskutočniť na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2027. Vedkyňa bude súčasťou posádky zloženej z viacerých európskych krajín.
Projekt má ambíciu spojiť komerčné lety do vesmíru s vedeckými a technologickými aktivitami. Okrem Musilovej sa na ňom podieľa český televízny producent René Šír, ktorý je iniciátorom a vedúcou osobnosťou projektu, a dvaja členovia posádky z Poľska. Piateho účastníka, ktorý má pochádzať z Nemecka, predstavia organizátori neskôr.
Čo čaká posádku počas letu?
Suborbitálny let umožňuje dostať sa za hranicu vesmíru, ktorá sa často stanovuje na približne 100 kilometrov nad zemským povrchom. Na rozdiel od kozmických lodí smerujúcich na obežnú dráhu však plavidlo nedosiahne rýchlosť potrebnú na to, aby na nej zostalo. Účastníci takéhoto letu môžu na krátky čas zažiť beztiažový stav a sledovať Zem z vesmírnej perspektívy.
Organizátori ECM1 chcú vytvoriť tím, ktorý nebude len skupinou jednotlivcov zdieľajúcich spoločnú kabínu. Dôležitou súčasťou projektu má byť aj využitie možností suborbitálneho letu na vedecké účely.
„Od začiatku sme nechceli zostaviť iba skupinu ľudí, ktorí si sadnú vedľa seba do kabíny. Chceme vytvoriť skutočný tím a zároveň využiť možnosti suborbitálneho letu naplno,“ uviedol Šír. Zároveň zdôraznil, že Musilová prináša do projektu cenné skúsenosti z vedeckého prostredia.
Projekt pripomenie historické lety do vesmíru
Zloženie medzinárodnej posádky odkazuje aj na program Interkozmos, ktorý v minulosti umožnil účasť kozmonautov z viacerých krajín na vesmírnych letoch vedených Sovietskym zväzom.
Významným míľnikom bol rok 1978, keď sa Vladimír Remek stal prvým československým občanom vo vesmíre. Československo sa tak zaradilo medzi krajiny, ktorých občania sa dostali za hranice Zeme, po Sovietskom zväze a Spojených štátoch. V rovnakom roku nasledovali aj vesmírne lety poľského a východonemeckého kozmonauta.
Misia ECM1 na túto kapitolu európskej vesmírnej histórie nadväzuje s odstupom takmer polstoročia. Rozdielom je predovšetkým jej súkromné financovanie a komerčný charakter.
Pripravujú aj vedecké experimenty
Súčasťou príprav sú rokovania v Česku, Poľsku a na Slovensku o možných vedeckých a technologických experimentoch. Suborbitálny let by mohol vytvoriť vhodné podmienky na realizáciu vybraných projektov, pričom na ich príprave spolupracuje aj Musilová.
Jednotlivé návrhy však musia najskôr prejsť odborným a technickým posúdením. Do programu letu sa dostanú až po splnení potrebných požiadaviek a získaní príslušných schválení.
Organizátori preto zatiaľ nechcú zverejňovať konkrétne experimenty, pri ktorých ešte nebol ukončený certifikačný proces. Podrobnosti plánujú predstavovať postupne po ich odbornom potvrdení.
Vzniká aj film o ceste za hranice Zeme
Prípravy misie sprevádza aj vznik celovečerného filmu s názvom 50 mil nad mořem. Snímka má zachytiť celý proces realizácie projektu ECM1 – od pôvodnej myšlienky cez budovanie medzinárodnej posádky a hľadanie partnerov až po náročné prípravy.
Diváci by mali vidieť nielen úspechy, ale aj prekážky, pochybnosti a neúspešné pokusy, ktoré sprevádzajú vznik podobného projektu. Príbeh má vyvrcholiť samotnou vesmírnou misiou, ktorej štart je v súčasnosti plánovaný na rok 2027.
