Ceny plynu v Európe sa priblížili k 100 eurám za megawatthodinu
Ceny zemného plynu v Európe v pondelok vzrástli na 97 eur (108 USD) za megawatthodinu, čím dosiahli najvyššiu úroveň od decembra 2022. Dôvodom je obmedzená ponuka energií na zimné obdobie a pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe.
Pred vypuknutím vojny vo februári tohto roka sa ceny plynu v Európe pohybovali na úrovni približne 32 eur (36 USD) za megawatthodinu. V utorok mierne klesli, zohľadnili nádej, že by sa napätie na Blízkom východe zmiernilo. Ešte začiatkom októbra boli ceny pod hranicou 75 eur (84 USD).
Zásobníky sú na najnižšej úrovni od roku 2009
Pod tlakom sú zároveň európske zásobníky plynu. Ich aktuálna naplnenosť dosahuje približne 75 percent, čo je menej než sezónny priemer pre toto obdobie, ktorý predstavuje zhruba 80 percent. Ide o najnižšiu úroveň v tomto ročnom období od začiatku vedenia záznamov v roku 2009.
Vzhľadom na klesajúce teploty na celom kontinente trh očakáva, že dopyt po plyne na vykurovanie v Európe v najbližších dňoch výrazne vzrastie.
Putin: Pokusy vylúčiť Rusko z trhu zvyšujú náklady spotrebiteľov
Akékoľvek pokusy vylúčiť Rusko z trhu s plynom zvyšujú náklady pre spotrebiteľov, uviedol v utorok ruský prezident Vladimir Putin na Fóre krajín vyvážajúcich plyn (GECF), ktoré hostila Moskva.
„Chcel by som zopakovať, že akékoľvek pokusy vylúčiť Rusko z účasti na globálnom trhu s plynom alebo brániť rozvoju tohto odvetvia v našej krajine majú vážne následky – predovšetkým v podobe rastúcich, až neúnosných nákladov pre zahraničných koncových spotrebiteľov plynu, vrátane firiem, podnikov a domácností. Presne to dnes vidíme v Európe,“ povedal Putin.
Ruský prezident tiež uviedol, že očakávaný rast globálneho dopytu po zemnom plyne si vyžaduje optimalizáciu dodávateľských trás a rozšírenie swapových či iných vzájomných operácií.
„Hlavným problémom je dnes narušenie dodávok plynu. Z trhu sa v krátkom čase stiahli veľké objemy dodávok, no dopyt nezmizol. Preto je potrebné pracovať na optimalizácii prepravných trás – s prihliadnutím na geografickú polohu členských krajín fóra – prostredníctvom vzájomných operácií medzi nimi, teda medzi nami samotnými,“ povedal.
Rusko skúma možnosti spolupráce s USA v Arktíde
Ruský prezident spomenul, že Rusko a Spojené štáty skúmajú možnosti spolupráce v Arktíde. „V Arktíde aktívne spolupracujeme s mnohými krajinami sveta, ktoré majú záujem o spoločné projekty. Ešte donedávna s nami na našich náleziskách pracovali európski partneri; spolupracovali s nami aj čínski partneri. V súčasnosti skúmame možnosť spoločnej práce s americkými partnermi,“ uviedol Putin.
Rusko je otvorené spolupráci a výmene technologických poznatkov v plynárenskom sektore, dodal.
Medzi 12 členov GECF patria Alžírsko, Bolívia, Venezuela, Egypt, Irán, Katar, Líbya, Nigéria, Rusko, Trinidad a Tobago, Rovníková Guinea a Spojené arabské emiráty. Podľa ruských predstaviteľov disponujú členské krajiny fóra 70 % svetových preukázaných zásob plynu, zabezpečujú 38 % ťažby, 42 % globálneho vývozu plynu a 47 % vývozu skvapalneného zemného plynu (LNG).
