Američania vyvíjajú najdlhšie lietadlo sveta. Prekoná aj legendárnu Mriju
Prepraviť vyše stometrovú lopatku veternej turbíny po bežnej ceste predstavuje mimoriadne náročnú logistickú operáciu. Problémom sú zákruty, mosty, križovatky aj posledné kilometre k miestu výstavby elektrárne. Americká spoločnosť Radia chce tieto prekážky obísť vzduchom. Vyvíja preto WindRunner, nákladné lietadlo určené predovšetkým na prepravu predmetov, ktoré sú pre existujúce dopravné prostriedky príliš rozmerné.
Podľa zverejnených parametrov má WindRunner merať 109 metrov, teda o 25 metrov viac než legendárny Antonov An-225 Mrija, zničený počas ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Rozpätie krídel má dosiahnuť 80 metrov a výška približne 24 metrov. Objem nákladného priestoru má predstavovať takmer 6 800 kubických metrov.
Ak sa projekt podarí uskutočniť podľa súčasných plánov, WindRunner sa stane najdlhším lietadlom, aké kedy vzlietlo. Neznamená to však prvenstvo vo všetkých parametroch. Rekord v rozpätí krídel drží dvojtrupový Stratolaunch Roc so 117 metrami a Mrija dosahovala podstatne vyššiu maximálnu nosnosť.
WindRunner má podľa výrobcu odviezť náklad s hmotnosťou až 72,6 tony na vzdialenosť približne 2 000 kilometrov. Jeho hlavnou prednosťou však nebude hmotnosť prepravovaných zásielok, ale ich veľkosť. Konštrukcia nákladného priestoru počíta s predmetmi dlhými až približne 105 metrov, pričom výrobca uvádza aj mimoriadne veľké rozmery nákladného otvoru.
Takéto možnosti by mohli umožniť prepravu lopatiek pre najväčšie veterné turbíny bez nutnosti ich delenia na menšie časti. Dlhšie lopatky umožňujú konštruovať rotory s väčším priemerom, ktoré dokážu zachytávať viac energie vetra.
Obor, ktorý nepotrebuje klasické letisko
Jednou z najzaujímavejších vlastností WindRunnera má byť schopnosť využívať približne 1 800 metrov dlhé nespevnené vzletové a pristávacie dráhy. Lietadlo by tak mohlo dopraviť náklad bližšie k budovaným veterným elektrárňam a obmedziť komplikovanú cestnú dopravu.
Neznamená to však, že dokáže pristáť na ľubovoľnej lúke. Aj nespevnená dráha musí spĺňať požiadavky na únosnosť podložia, bezpečnosť prevádzky a manipuláciu s mimoriadne rozmerným nákladom.
Radia navyše postupne rozširuje možné využitie projektu. Popri civilnom WindRunneri predstavuje aj obranný koncept C-242, určený na prepravu veľkých vojenských systémov vrátane vrtuľníkov či radarovej techniky. Uplatnenie hľadá tiež vo vesmírnom priemysle, kde by lietadlo mohlo prepravovať rozmerné súčasti rakiet alebo družíc.
Nakladanie má uľahčiť veľký otvor v prednej časti trupu a nízko umiestnená nákladná podlaha. Výhodou by mohla byť najmä možnosť prepravovať citlivé zariadenia bez rozsiahlej demontáže. Skutočné úspory času a nákladov však bude možné posúdiť až po praktických skúškach.
Prvý let najskôr podľa plánov v roku 2030
Hoci Radia predstavila podobu aj technické parametre lietadla, WindRunner zatiaľ zostáva vo vývoji. Harmonogram sa postupne spresňuje. Podľa plánov prezentovaných v roku 2026 by mal byť prvý exemplár dokončený v roku 2029 a prvý let nasledovať v roku 2030. Výrobca vo svojich novších materiáloch počíta so začiatkom prevádzky v prvej polovici 30. rokov.
Medzi prvým vzletom a pravidelným nasadením však stojí rozsiahly program letových skúšok, overovania konštrukcie a certifikácie, takže sa môže výrazne posunúť.
