Závažné dôsledky regionálnych volieb: koalícia aj opozícia si musia spytovať svedomie
Krajské a komunálne voľby nepriniesli žiadne veľké prekvapenie. Možno vôbec žiadne, aj keď mnohí dúfali aspoň v aké-také. V regionálnych voľbách ľudia volia podľa iného kľúča ako v celoštátnych a platia v nich iné nepísané pravidlá. To sa potvrdilo aj v práve skončených voľbách. Napriek tomu majú pre politickú scénu a celoštátnu úroveň veľmi závažné dôsledky.
V krajoch obhájili svoje posty všetci úradujúci župani. To je šok najmä pre úroveň našej demokracie. Koaličné ani opozičné strany nedokázali proti favoritom postaviť zmysluplného protikandidáta, až na dve výnimky. V Bratislavskom, Trnavskom a Žilinskom kraji zlyhali Smer, Hlas a SNS. Bývalý žilinský primátor Igor Choma má podľa textu politický zenit dávno za sebou. Smer a Hlas na severozápade Slovenska nenašli nikoho iného.
V Nitrianskom a Trenčianskom kraji zlyhali opozičné strany. V Banskobystrickom kraji to bolo podľa textu trochu „bezpohlavné“. V Košickom kraji oba bloky proti „nezávislému“ županovi Rastislavovi Trnkovi nasadili svojich kandidátov, ale ani jeden nebol viditeľne tak silný, aby veľmi kontroverzného Trnku poslal do „dôchodku“.
S napätím sa sledoval súboj v Prešovskom kraji. Na protikandidáta sa zmohla iba Republika, ktorá do boja vytiahla podpredsedu Milana Mazureka. Smer nasadil europoslankyňu Juditu Laššákovú z Nových Zámkov. Kandidátke Smeru hrozila porážka od Mazureka, a tak ju vedenie Smeru stiahlo.
Relatívny úspech Milana Mazureka netreba preceňovať. Jeho stranícky kolega Miroslav Suja prepadol v Banskobystrickom kraji, teda tam, kde niekedy politici Republiky v minulosti držali žezlo moci ešte vo farbách strany Mariana Kotlebu. Úspech Mazureka môže vniesť nové vetry do Republiky. Bude v blízkej budúcnosti Mazurek ohrozovať pozíciu Milana Uhríka? Nehrozí strane rozkol?
Dominantné politické strany nie sú schopné v niektorých krajoch vygenerovať silného kandidáta. Aké majú stranícke štruktúry? Na čo sa potom „hrajú“? To je zdvihnutý prst pre demokraciu na Slovensku. Súhlas s doterajším riadením krajov vysiela ešte jeden signál. Bežný človek často netuší, čo všetko kraje robia a za čo zodpovedajú. Keby tušil, že „krajská vláda“ riadi stredné školy, vo veľkej miere zdravotníctvo či opravuje cesty, mal by vyššie požiadavky na politické strany. Je však jednoduchšie za neopravené cesty či trampoty s lekármi nadávať na Smer alebo Progresívne Slovensko, či Fica a Matoviča, ako „búchať na dvere“ županom a krajským poslancom.
Ani v boji o veľké mestá sa veľké prekvapenia neudiali. Posledný prieskum v progresívno-liberálnej Bratislave, naznačujúci možné víťazstvo ministra dopravy a kandidáta Smeru Jozefa Ráža, vystrašil voličov opozičných strán. Asi aj preto prišli „poslušne“ k volebným urnám a nenechali nič na náhodu. Matúš Vallo obhájil primátorský post s očakávanou prevahou. V Košiciach však opozičné strany vrátane Smeru a Hlasu utŕžili blamáž.
Uvidíme, čo bude znamenať tesná prehra Jána Ferenčáka v Kežmarku. Vráti sa po strate primátorského postu do koalície? Prijme funkciu v zahraničí či niekde inde? Podľa textu je už politická mŕtva. Žiadna strana ho pre jeho „individualizmus“ neprijme do svojich radov. Výtlak Ferenčáka je slabý: viac uškodí, ako pomôže.
Najzávažnejší odkaz regionálnych volieb je nasledovný: dominantné politické strany nie sú schopné v niektorých krajoch vygenerovať silného kandidáta. Aké to majú stranícke štruktúry? Ako je možné, že Smer, SNS a Hlas nemajú v regiónoch nové silné osobnosti či vôbec nejaké? Ale ani PS, KDH, SaS a Demokrati. Na čo sa potom „hrajú“? To je zdvihnutý prst pre demokraciu na Slovensku.
