Dušan Jamrich sa chorobe nepoddal, oslavuje osemdesiatku
Herec a pedagóg Dušan Jamrich sa vždy dobre vynímal na javisku: statný chlap, pravidelné rysy, mocný hlas. Nezameniteľný. Výrazný zjav však nikdy neprevýšil jeho umenie, divák verí postavám, ktoré hral a hrá.
V Slovenskom národnom divadle ho možno vidieť v inscenácii mladej švajčiarskej autorky Katje Brunner v réžii Kamily Polívkovej. Vystúpi v nej aj v utorok 27. októbra v jubilejnom predstavení Duchovia sú tiež len ľudia k svojim 80. narodeninám. Narodil sa 25. októbra 1946 v Bratislave, kde prežil bohatý život, obklopený rozvetvenou rodinou a umením.
Rodinné zázemie a vzťah k národnej kultúre
Pri príležitosti jubilea si iste na všetko pospomína a my s ním. Aký presvedčivý bol napríklad v úlohe Ľudovíta Štúra v päťdielnom televíznom seriáli Štúrovci, ktorý vznikol v roku 1991 v réžii Petra Mikulíka. Jamrich sa Štúrovi niečím podobal aj v skutočnosti. Podobnosť vyvolávali možno bokombrady, ale citeľná bola najmä vnútorná blízkosť, zmysel pre veci národné. A tá ľubozvučná slovenčina, ktorá zaznieva z celého diela, ako sa nadchýnajú diváci v recenziách.
Dušan Jamrich pochádza z rodiny, kde národovectvo neznamenalo falošný sentiment, ale skutočné zveľaďovanie kultúry. Herec vždy veľmi pekne a vrúcne rozprával o svojej mame Ružene Jamrichovej (nar. 1918), ktorá bola prekladateľkou a spisovateľkou. Aj vďaka tomu bolo u nich vždy plno zaujímavých a kvalitných kníh, medzi ktorými herec vyrastal. Ružena Jamrichová napísala pamäti rodiny, v ktorých sa ukazujú zaujímavé väzby. Vyskytujú sa tam napríklad Stodolovci – vynálezca Aurel či dramatik Ivan, takže aj divadlo bolo v rodine.
Mama mala päť detí, syn jej pomáhal a ona vždy podporovala jeho. Keď chcel ísť najprv na žurnalistiku, odhovorila ho a usmernila k umeniu. Veď disponoval veľkým talentom. Mal krásny hlas. Je známe, ako výborne vie napríklad recitovať Hviezdoslava. Vraj sa mu zapáčil už v mladosti, práve určitou komplikovanosťou. Bola to pre neho výzva a recitoval ho tak, že Hviezdoslav bol prístupný a fascinujúci.
Hlas nestarne
Hlas má herec stále mocný, hoci prešiel ťažkým obdobím boja s rakovinou, ktorá ho vyčerpala. Keď sa pred rokom v júni objavil na tlačovke k premiére hry Duchovia sú tiež len ľudia, prehovoril známym tónom a prítomní sa potešili, že je späť a vo forme. Je to skrátka osobnosť, človek, ktorý nekapituluje, ale bojuje.
Aj vďaka týmto predpokladom, prirodzenému rešpektu, ktorý vyvolával, a vďaka svojej rozhodnosti sa stal na vyše desať rokov (1991 – 1996, 1999 – 2005) aj generálnym riaditeľom SND. Okrem hrania mal teda možnosť divadlo tiež viesť. A formoval ho aj ako pedagóg. Medzi jeho žiakmi bola Zdena Studenková či Jozef Vajda.
Desiatky postáv na javisku aj pred kamerou
V divadle odohral Jamrich desiatky zaujímavých postáv a videli sme ho aj na filmovom plátne a na obrazovkách. V mladosti bol impozantný fešák, iste idol mnohých fanúšičiek, upútal vo všetkom, od Dobrodružstva pri obžinkoch po Popol a vášeň. V Máraiovej hre ide o dvoch starnúcich mužoch, ktorí však nerezignovali na život a premieľajú ho. Hra zanecháva hlboký dojem a to sa dá povedať celkovo o tvorbe Dušana Jamricha.
Súkromie a jubileum
Pri takých významných hercoch, ako je Dušan Jamrich, sa diváci vždy zaujímajú aj o ich súkromie. Dušan Jamrich nie je človek, ktorý by o týchto veciach s obľubou rozprával, ale informácia o tom, že jeho prvou manželkou bola Magda Vášáryová, je skoro v každom článku o ňom. Určite boli krásna dvojica, herečka bola vtedy krehká dievčina, vysoká, štíhla s hustými dlhými vlasmi prirodzenej blond farby. Spolu tiež hrali, napríklad v televíznej inscenácii Taký obyčajný deň v roku 1971. Druhýkrát sa oženil s herečkou a režisérkou Ivetou Weiszovou.
K osemdesiatke posielame Dušanovi Jamrichovi veľký potlesk, veľa síl a štúrovské motto: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. K nemu sa to hodí.
