Kamery všade a paranoja, ktorej sa nedá uniknúť. Život západných diplomatov v Moskve pripomína časy studenej vojny
Kamery, odpočúvanie a neustály nátlak tajných služieb. Pre západných diplomatov sa Moskva zmenila na mesto, kde sa nedá veriť ani vlastným stenám. Pokusy o verbovanie informátorov, izolácia a všadeprítomný strach im komplikujú každodenný život. Napriek tomu z Ruska neodchádzajú. Udržiavať korektné vzťahy s krajinou vo vojnovom stave je napriek všetkým rizikám pre Európu kľúčové.
Bývalá americká diplomatka Lynne Tracyová prezradila, že aj pri ozbrojenom útoku v pakistanskom Péšávare mala pocit, že má veci pod kontrolou. V Rusku ju vyčerpávala neistota a neustály tlak kontrarozviedky. Tracyová je jednou z piatich diplomatov, s ktorými sa hovorilo o ich pôsobení v Rusku po začiatku vojny na Ukrajine. Ich výpovede približujú život pod drobnohľadom kamier, odposluchov, zastrašovanie agentmi či každodenné problémy veľvyslanectiev. Tlak prirovnali k obdobiu studenej vojny.
„Funkcia veľvyslankyne v Rusku bola pravdepodobne najťažšou úlohou v mojej kariére,“ zhodnotila Tracyová, ktorá v rokoch 2023 až 2025 zastupovala Spojené štáty v Moskve.
Sledovanie ako každodenná realita
Zahraniční vyslanci podľa svojich výpovedí pracovali s vedomím, že ich súkromie môže byť iba ilúziou. Jeden z bývalých európskych diplomatov dostal pred odchodom do Moskvy jednoznačné varovanie: „Počítajte s odpočúvacími zariadeniami, počítajte s kamerami v každej miestnosti vášho domu.“
Sledovanie sa podľa diplomatov nekončilo pri kamerách a odpočúvacích zariadeniach. Ďalší bývalý veľvyslanec opísal pokus ruskej Federálnej bezpečnostnej služby zverbovať dvoch ruských zamestnancov jeho misie. Mali podávať správy o dianí na veľvyslanectve. Obaja však o nátlaku informovali zamestnávateľa. Ambasáda ich následne prepustila, podľa diplomata preto, aby ich nevystavila riziku trestného stíhania.
Paranoja v spoločnosti
Atmosféra podozrievania sa preniesla aj na ruskú spoločnosť. Ľudia z akademického, kultúrneho či verejného života, ktorí by za normálnych okolností udržiavali kontakty so zahraničnými predstaviteľmi, sa čoraz viac obávajú možných následkov.
Hostia júnovej oslavy narodenín britského kráľa v rezidencii veľvyslanca v Moskve opísali obťažovanie prokremeľskými aktivistami a pracovníkmi štátnych médií. Následne ich podľa ich výpovedí vypočúvala polícia. Jeden z nich odvtedy zo strachu odmietol viacero pozvaní na západné ambasády.
Neustály tlak má následky aj pre samotných diplomatov. Bývalý veľvyslanec povedal, že neustála paranoja priviedla viacerých pracovníkov k výpovedi. Ako sám priznal, mesiace po návrate domov z Ruska sa obzeral cez plece.
Personálne a finančné problémy
Po vzájomnom vyhosťovaní stoviek diplomatov bojovali mnohé ambasády s výpadkami personálu. Nedostatok pracovníkov znamenal, že aj obyčajné netesniace potrubie mohlo prerásť do problému, ktorý odčerpával čas diplomatov.
Prevádzku zároveň komplikovali finančné obmedzenia. Odpojenie časti ruských bánk od platobného systému SWIFT a pozastavenie činnosti spoločností Visa a Mastercard sťažili zabezpečovanie bežných výdavkov. Ďalší z bývalých veľvyslancov zaspomínal, že mu raz došla hotovosť a nemohol vyplatiť zamestnancov. Pomohol mu až kolega, ktorý po vyhostení predával auto. Ruble z predaja priniesol na ambasádu v kufri.
Zostať, alebo odísť?
Po začiatku rozsiahlej vojenskej invázie na Ukrajinu sa v západných krajinách diskutovalo, či má vôbec zmysel udržiavať diplomatické misie v Moskve. Vzťahy sa prudko zhoršovali, spolupráca sa rozpadala a možnosti veľvyslancov ovplyvňovať dianie v krajine sa zmenšovali.
Bývalý francúzsky veľvyslanec Pierre Lévy je však presvedčený, že stiahnutie vyslancov po invázii by bolo chybou. Čím horšie sú vzťahy, tým dôležitejšie je podľa neho zachovať diplomatické zastúpenie.
Veľvyslanectvá zostávajú komunikačným kanálom aj v čase, keď sú kontakty medzi vládami výrazne obmedzené. Tracyová považuje za úspech, že americká ambasáda počas jej pôsobenia ďalej fungovala a udržiavala väzby s bežnými Rusmi.
„Pretože v určitom okamihu budú mať vzťahy medzi vládami šancu zlepšiť sa – a tieto väzby medzi ľuďmi budú existovať, aby pomohli toto zlepšenie urýchliť,“ zdôraznila Tracyová.
Napriek sledovaniu, podozrievaniu a každodenným prekážkam bývalí diplomati tvrdia, že ich prítomnosť v Rusku má svoj význam. Keď sa priame vzťahy medzi vládami dostávajú na bod mrazu, veľvyslanectvá môžu zostať jedným z posledných miest, kde sa dá udržať aspoň základný kontakt.
Jeden z bývalých veľvyslancov prirovnal diplomatickú službu k armáde: „Generáli ukazujú svoje schopnosti počas vojny. To isté platí aj pre diplomatov. Keď sa situácia naozaj skomplikuje, na každej jednej veci, ktorú urobíte, skutočne záleží.“
