Maďarské povstanie 1956: Budapešť volala o pomoc, sovietske tanky ju prevalcovali
„Zachráňte naše duše! SOS! SOS!“ Volanie o pomoc vysielal slobodný rozhlas Kossuth, kým tisíce dobrovoľníkov v Budapešti bojovali proti Sovietskej armáde. „Národy sveta, pomôžte nám! Nie radou, nie slovami, ale činmi!“ Povstanie sa začalo 23. októbra 1956, keď sa k študentskej demonštrácii pridalo vyše dvestotisíc ľudí. Žiadali odchod sovietskych vojsk, slobodné voľby a slobodu tlače.
Tajná polícia ÁVH začala do davu strieľať, povstalci sa zmocnili zbraní a boje sa rozšírili. Do hlavného mesta vtrhli sovietske tanky. Povstalci, medzi nimi najmä mladí ľudia a robotníci, kládli odpor a ničili tanky zápalnými fľašami. Pri streľbe pred parlamentom 25. októbra zahynulo vyše 200 ľudí.
Nový premiér Imre Nagy 28. októbra dosiahol prísľub stiahnutia sovietskych vojsk. Vytvoril novú vládu, zrušil tajnú políciu a 1. novembra vyhlásil neutralitu Maďarska a vystúpenie z Varšavskej zmluvy. Moskva však 4. novembra spustila operáciu Víchor. Do útoku sa zapojilo približne 60-tisíc vojakov a až 1 130 tankov. Povstalci vzdorovali týždeň, posledné ohniská odporu v hlavnom meste padli 11. novembra.
Západ vojensky nezasiahltil. Maďarsko sa stalo obeťou studenej vojny, sféry vplyvu si veľmoci rozdelili už po druhej svetovej vojne. V Budapešti zahynulo asi 2 500 ľudí, v ďalších mestách 3 000. Sovietske straty sa odhadujú na 700 až 800 mŕtvych. Nagya popravili, moci sa ujal János Kádár a krajinu vrátil do sovietskeho tábora. Z Maďarska emigrovalo viac ako 200-tisíc ľudí.
