Kto vyhrá voľby po voľbách v roku 2027? Natíska sa jedna odpoveď
Ústavný súd SR sa bude musieť opätovne zaoberať žiadosťou opozičných strán o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ako sa opozičné strany dohodnú po fiasku spoločnej tlačovej konferencie avizovanej Alojzom Hlinom, na ktorej mala opozícia demonštrovať jednotu, je zatiaľ otázne.
Začiatkom februára sa na Ústavný súd SR najskôr obrátila skupina opozičných poslancov s otázkou, kedy má vláda požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery, ak dlh verejnej správy presiahol 50 % HDP. Ústavný súd v júni rozhodol, že povinnosť vlády požiadať o dôveru je bezodkladná.
Dňa 1. októbra 2026 ešte zjednotená opozícia, teda PS, SaS, KDH a hnutie Slovensko, podala spoločný podnet so žiadosťou o výklad zákona o dlhovej brzde a osobitne o povinnosti vlády predložiť vyrovnaný štátny rozpočet.
Po schválení štátneho rozpočtu 14. októbra PS a SaS avizovali predložiť na Ústavný súd SR dokonca štátny rozpočet, ktorý je podľa nich protiústavný. Ústavný súd takéto podanie ešte nikdy neriešil. Možno zaujme stanovisko, že formálne mala vláda predložiť do Národnej rady SR vyrovnaný rozpočet a pozmeňovacími návrhmi ho upraviť.
Vláda, opozícia, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a samozrejme Ústavný súd by mali konať v plnom súlade s ústavným zákonom č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti z 8. decembra 2011. Problémom je, že v tomto roku zákon dovŕšil už 15 rokov. Je nielen zastaralý, ale aj škodlivý. Vznikol krátko po veľkej finančnej kríze a už vonkoncom neodpovedá novým princípom ekonomického riadenia v EÚ z apríla 2024 a ani členstvu Slovenska v Bankovej únii.
Sankčné pásma, pokiaľ nie sú kuriózne ako paragraf o znižovaní platov členov vlády, ktorý sa dá ľahko obísť, môžu destabilizovať politickú scénu aj celé hospodárstvo: za určitých podmienok požadujú, aby vláda žiadala o dôveru v Národnej rade SR, respektíve aby predložila vyrovnaný štátny rozpočet.
Pre porovnanie: český zákon o rozpočtovej zodpovednosti obsahuje iba jedno sankčné pásmo, slovenský päť, žiadnu povinnosť vlády požiadať o dôveru či predložiť vyrovnaný rozpočet. Po dosiahnutí hranice 55 % HDP žiada, aby vláda zostavila rozpočet smerujúci k udržateľnosti. Najnovšie sa zákon prispôsobil i novým pravidlám ekonomického riadenia v EÚ. A nie je to ani ústavný zákon.
Za 15 rokov existencie zákona iba jedinýkrát mala vládna moc k dispozícii ústavnú väčšinu. Bola to vláda OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Po voľbách v roku 2020 disponovala 95 mandátmi. Zákon o dlhovej brzde bol podrobovaný odbornej kritike už dávnejšie. Matovičova vláda ho mohla zmeniť, no neurobila to. SaS zmenu zákona o dlhovej brzde zablokovala.
Ak Ústavný súd tak rozhodne, nezostane nič iné, iba každé dva roky menovať novú vládu, aby mohla využiť dva roky od schválenia programového vyhlásenia, počas ktorých sa neuplatňuje povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet.
Minister financií úradníckej vlády Michal Horváth upozornil, že vyrovnaný rozpočet by vyžadoval také škrty, ktoré by boli pre ekonomiku len veľmi ťažko únosné, viedli by k veľkej recesii, znefunkčeniu verejnej správy a obrovským dôsledkom na život ľudí. Inštitút finančnej politiky upozornil, že schválenie vyrovnaného rozpočtu pre rok 2027 by spôsobilo pokles ekonomiky o 3,7 % a zamestnanosť by sa prepadla o 4,4 percenta.
Odpovede Ústavného súdu po podaní z 1. októbra a potenciálne i nového o protiústavnosti zákona o štátnom rozpočte na rok 2027 budú záväzné i pre budúcu vládu. Aj tú, ktorú by zostavila dnešná opozícia. Od júna 2024 je Slovensko jedným zo štátov eurozóny v procedúre nadmerného deficitu. Od začiatku bolo evidentné, že proces konsolidácie sa neskončí v jednom volebnom období a bude musieť pokračovať.
Či sa naplní veštba predsedu PS Michala Šimečku po schválení zákona, že „raz, keď bude stáť Slovensko pred bankrotom a budú nám veritelia a Medzinárodný menový fond diktovať podmienky, spomeňme si na tento deň“, bude závisieť aj od jeho vlády, ak ju zostaví. Pre členov EÚ je záchranným mechanizmom pred bankrotom Európsky stabilizačný mechanizmus, nie MMF.
Kritika, ktorá sa mala najmä týkať hlbokých nedostatkov slovenského hospodárstva a jeho riadenia, ktorých sú štátny rozpočet na rok 2027 a rastúci dlh odrazom, sa redukovala na emotívne výrazy ako predvolebný lup, vyjedená špajza či ožobračovanie ľudí. Jediný návrh, ako deficit a dlh znížiť, zahrnoval iba sulíkovské riešenia od SaS bez Sulíka. Ak nenastane zmena, tak nasledujúce voľby po voľbách v roku 2027 vyhrá Republika so 44 % hlasov.
