Komunálne a župné voľby: Kedy voliť, koho krúžkovať a čo nesmiete pokaziť
V sobotu sa konajú spojené komunálne a župné voľby. Voliči rozhodnú o tom, kto povedie ich obec či mesto a samosprávny kraj. Vyberajú starostov obcí a primátorov miest, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, predsedov samosprávnych krajov a poslancov krajských zastupiteľstiev. V Bratislave a Košiciach sa volia aj starostovia mestských častí a poslanci miestnych zastupiteľstiev.
Volebné miestnosti budú v sobotu otvorené od 7.00 do 20.00 h. Zatvoria sa teda o dve hodiny skôr ako pri parlamentných alebo prezidentských voľbách, ktoré trvajú do 22.00 h.
Preukázanie totožnosti a farby hlasovacích lístkov
Volič sa vo volebnej miestnosti preukáže občianskym preukazom. Kto si vybavuje nový občiansky preukaz, potrebuje mať so sebou doklad z polície, ktorý to potvrdzuje. V spojených voľbách môžu hlasovať aj cudzinci, preukázať sa musia dokladom o pobyte pre cudzinca.
Hoci ide o spojené voľby, volič ich rozlíši podľa farby. Voľby do orgánov samosprávy obcí majú bielu farbu, voľby do vyšších územných celkov modrú. Po hlasovaní volič vloží lístky do obálky a následne do schránky s farbou, ktorá prislúcha konkrétnym voľbám.
Ako hlasovať v obecných a župných voľbách
V komunálnych voľbách dostane volič po preukázaní totožnosti hlasovací lístok na voľbu poslancov a samostatný hlasovací lístok na voľbu starostu alebo primátora. V Bratislave a Košiciach dostane aj hlasovacie lístky pre mestskú časť. Vyplnené lístky sa vhadzujú do bielej volebnej schránky.
V župných voľbách dostane volič modrú obálku a dva hlasovacie lístky označené modrými pruhmi – jeden na voľbu predsedu kraja a druhý na voľbu poslancov krajského zastupiteľstva. Lístky sa vložia do modrej obálky a vhodia do príslušnej volebnej schránky.
Koľko kandidátov zakrúžkovať
Pri voľbe starostu obce, primátora mesta, predsedu kraja a starostu mestskej časti krúžkujú voliči poradové číslo len jedného kandidáta. Pri voľbe poslancov môže volič zakrúžkovať aj viac kandidátov, najviac však toľko, koľko poslancov má byť v príslušnom volebnom obvode zvolených. Počet poslancov, ktorý sa volí vo volebnom obvode, bude napísaný na hlasovacom lístku. Týka sa to voľby krajských poslancov, poslancov obecného, respektíve mestského zastupiteľstva i poslancov miestneho zastupiteľstva.
Mimo trvalého bydliska sa voliť nedá
V komunálnych ani župných voľbách sa hlasovacie preukazy nevydávajú, preto nie je možné voliť mimo svojho volebného okrsku. Volič môže hlasovať iba v obci a volebnom okrsku, kde má evidovaný trvalý pobyt a je zapísaný v zozname voličov. Zákon zároveň neumožňuje hlasovanie zo zahraničia poštou ani elektronicky.
Volebné obdobie a neplatný hlas
Starosta, primátor aj poslanci obecného alebo mestského zastupiteľstva sa štandardne volia na štyri roky. Na štyri roky sa volí aj predseda samosprávneho kraja a poslanci krajského zastupiteľstva. Výnimkou bolo volebné obdobie od roku 2017 do roku 2022, ktoré bolo päťročné, aby sa termín krajských volieb zosúladil s komunálnymi voľbami.
Hlas môže byť vyhodnotený ako neplatný z viacerých dôvodov. Ak volič zakrúžkuje viac kandidátov, ako je povolené, ak nie je zakrúžkovaný žiaden kandidát, ak lístok nie je vo forme predpísaného tlačiva alebo ak bude vo volebnej obálke viac hlasovacích lístkov, ako má byť. Hlas bude neplatný aj v prípade, že volič vloží lístok do nesprávnej obálky alebo obálku hodí do nesprávnej schránky na hlasovanie.
Pomýlili ste sa? Lístky patria do špeciálnej schránky
Pokiaľ sa volič pri hlasovaní pomýli, lístky vhodí do špeciálnej, na to určenej schránky a okrsková volebná komisia mu vydá nové. Nepoužité alebo nesprávne upravené hlasovacie lístky je volič povinný odložiť do špeciálnej, na to určenej zapečatenej schránky. Ak tak neurobí, dopustí sa priestupku, za ktorý mu bude uložená pokuta 33 eur.
Hlasovanie pred záverom a podozrenia z podvodov
Voliči, ktorí chcú odvoliť, by sa mali do okrsku dostaviť do 20.00 h. Volebné miestnosti sa vtedy zatvoria, ale všetci, ktorí sa už dostavili, sa ešte budú môcť volieb zúčastniť. Neskôr to byť nemôže. Predĺžiť hlasovanie sa môže len v situácii zásahu vyššej moci, teda v nejakej nepredvídateľnej situácii. Obce môžu otvoriť volebné miestnosti aj skôr.
Volebná korupcia patrí do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, preto sa treba obrátiť na políciu. Ak vzniklo podozrenie z manipulácie volieb, volebnú sťažnosť môže podať aj každý kandidát, ktorý získal podporu aspoň desať percent voličov. Tie potom posúdi Najvyšší správny súd.
