Ohrozuje krajná ľavica bezpečnosť na uliciach? Vo Francúzsku sa hovorí o jej možnom zákaze
Francúzsko od polovice septembra zažíva vlnu protestov, ktoré spustili stredoškoláci nespokojní s podmienkami vzdelávania. K ich prejavom sa pridali aj násilnosti, v ostatných dňoch rabovanie obchodov a podpaľovanie automobilov, ktoré sú vyjadrením nespokojnosti s vysokými životnými nákladmi. Situácia sa vyostruje pred prezidentskými voľbami naplánovanými na jar 2027.
Silným politickým hlasom nespokojných Francúzov je líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Napriek tomu, že pred dvomi mesiacmi oslávil 75. narodeniny, medzi demonštrantmi má mnoho mladých priaznivcov. Podporuje protestujúcich a spochybnil použitie sily polície na nastolenie poriadku. Sľubuje zvyšovanie minimálnej mzdy, riešenie cenovo nedostupného bývania a prerozdeľovanie bohatstva.
Medzi významných členov hnutia Nepoddajné Francúzsko patrí Bally Bagayoko, ktorý je od marca starostom mesta Saint-Denis pri Paríži. Tento 53-ročný moslim s rodičmi z afrického Mali vyvolal rozruch výrokom v rozhlasovej stanici BFM, kde pripustil, že násilie môže byť v určitom bode legitímne, hoci vzápätí dodal, že je vždy lepšie sa mu vyhnúť. Jeho prvú vetu ostro kritizovali politickí súperi a obvinili hnutie z podnecovania násilia. Bagayoko to odmieta a na sociálnej sieti X uviedol, že obvinenia sú groteskné a svedčia o zámere poškodiť obraz hnutia stredoškolských študentov.
Predstavitelia krajnej ľavice sa k násilným demonštrantom správajú pomerne zhovievavo. Mélenchon síce vyzval protestujúcich, aby sa nezapájali do rabovania, ale násilnosti na uliciach jasne neodsúdil. Podľa dostupných informácií pritom veľká časť voličov Nepoddajného Francúzska pochádza z chudobného prisťahovaleckého prostredia.
Mélenchon kandidoval v prezidentských voľbách už trikrát a ani raz nepostúpil do druhého kola. V prieskumoch verejnej mienky sa teraz pohybuje na druhom až treťom mieste a o postup z prvého kola súperí s expremiérom Édouardom Philippom. Na prvom mieste je líderka krajnej pravice Marine Le Penová.
Le Penová sa voči Nepoddajnému Francúzsku ostro vymedzila. Na sociálnej sieti X napísala, že oprávnené spoločenské požiadavky sa opäť stali rukojemníkmi krajnej ľavice, a výroky jej poslancov podľa nej legitimizujú násilie. Starosta Nice Éric Ciotti označil hnutie doslova za červený fašizmus a poslanec Aurélien Pradié vyhlásil, že politici krajnej ľavice, ktorí ospravedlňujú násilie, sú diskreditovaní a nesú vinu za násilnosti.
Kritický je aj stredoľavicový denník Le Monde, podľa ktorého Mélenchonovo hnutie od prvej zablokovanej strednej školy zapaľuje všetky zápalky sociálneho protestu a zhromažďuje okolo seba tých, čo rabujú.
Predseda hornej komory parlamentu Gérard Larcher pre noviny Le Figaro varoval pred tými, ktorí podnecujú prejavy nenávisti a usilujú sa o povstanie, pričom konkrétne spomenul Bagayoka. Podľa jeho slov je možné nastoliť otázku zákazu Nepoddajného Francúzska. Premiér Sébastien Lecornu naopak zdôrazňuje, že jediným správnym riešením je poraziť krajnú ľavicu v demokratických voľbách, respektíve zvíťaziť nad Mélenchonom na jar budúceho roku.
Myšlienka zákazu činnosti Nepoddajného Francúzska je zatiaľ nepredstaviteľná, keďže neexistujú nijaké dôkazy o jeho priamom zapojení do násilností.
